VODNÝ LEV
OBLASŤ VÝSKYTU - CENTRÁLNA AFRIKA
V predošlom článku sme si predstavili tajomného kryptida s názvom horský tiger. Jedná sa o veľmi vzácnu šablozubú šelmu žijúcu v horách Sudánu a Stredoafrickej republiky (Centrálna Afrika). Avšak pozor nie len z hôr sú hlásené pozorovania šablozubých tigrov. Zoológovia Ingo Krumbiegel a Bernard Heuvelmans vo svojich knihách a záznamoch upozorňujú na existenciu možno evolučne zdokonaleného druhu odlišnej šablozubej šelmy prispôsobenej na život vo vode a blízkosti vodných tokov. Aj o tejto šelme slýchal od domorodcov francúzsky kryptozoológ Christian Le Noel počas svojho pobytu v Afrike.
Zdá sa, že pri vodných tokov centrálnej Afriky žije samotársky či v pároch obrovská šablozubá šelma, ktorú domorodci nazývajú menami vodný lev, vodný panter, mourou n’gu alebo Ndze-ti-ngouich. Loví schovaná vo vymletých brehoch riek kde má svoje brlohy či schovaná v blízkom poraste okolo riek vrátane vetví priamo nad vodou. Je aktívna najmä v noci a jej oči vtedy vydávajú žltý odlesk svetla. Podľa domorodcov je jej rev príšerný a svoju obeť dokáže namieste doslova „zmraziť“ v pohybe.
V severnej oblasti Čadu, zeme zvanej Bamingui-Bangoran údajne v jednej z rybárskych osád Kaka-Bondoro vlastní náčelník lebku zabitej šablozubej šelmy. Exponát vraj pochádza z 50-tych rokov minulého storočia. Noel vyhľadal túto dedinu ale náčelník mu odmietol lebku ukázať i napriek ponuke vysokej finančnej odmeny. Ale skutočnosť tejto relikvie podporuje svedecká výpoveď zapísaná v roku 1910 jedným z osídľujúcich Európanov, francúzskym poddôstojníkom senegalských strelcov. Pri vojnovom ťažení do Sudánu bol dôstojník svedkom situácie kedy pri prebrodení rieky Bomingui bol vodným šablozubým levom napadnutý jeden z vojakom, zo stromu priamo nad riekou a obrovskou šelmou odtiahnutý neznámo kam. Dôstojník správu starostlivo zaznamenal a dodnes je archivovaná. Je veľmi pravdepodobné, že by táto tajomná šelma mohla do dnešnej doby v niektorých odľahlých bažinatých oblastiach prežiť. Napovedajú tomu záhadné zranenia hrošej populácie predovšetkým samíc a mláďat nájdených v oblastiach domnelého výskytu šelmy. Nájdené zdochliny hrochov mávajú hlboké rany úzkych zubov ako od dýky. Tieto prípady sú veľmi poctivo fotodokumentované a ukladané do evidencie miestnych úradov.
V roku 1934 rozprával starý prekladateľ Moussa lovcovi Lucienovi Blancovi príbeh o útoku šablozubej šelmy na plaviacom sa člne so skupinou černošských vojakov. Stalo sa to pri ceste s pevnosti Crampel do Ndele malého pobrežného mestečka v provincii. Útok prišiel v mieste sútoku dvoch riek Bamingui a Koukourou. Šelma skočila z vetví stromu nad riekou, vrhla sa na loď ktorú následne prevrhla a schmatla jedného z plávajúcich vojakov. Potom sa potopila a zmizla rovnako náhle ako sa vôbec objavila. Podľa svedkov sa jednalo o šelmu väčšiu ako lev s červenou kožušinou s bielymi pruhmi, veľkými zahnutými tesákmi o veľkosti 4 metrov. Po incidente išla skupina vojakov do mestečka radšej pešo. Lucien Blancou overil túto historku a zaistil kresbu šelmy od účastníkov tohto útoku. O dva roky neskôr dostal Blancou správu, že na tomto mieste došlo opäť k ďalšiemu útoku na dedinčana ale k bližšiemu pátraniu sa už nedostal.
V roku 1945 popísal podľa vlastného pozorovania Blancovi tohto tvora jeho domorodý nosič zbraní Mitikata. Podľa jeho popisu má vodný lev úzku hlavu, levovi podobnú stavbu teľa ale so zásadným rozdielom v proporciách končatín. Predná časť tela je vyššia než zadná časť. Zarážajúci je vraj chvost leoparda. Jeho telo bez chvostu je dlhé okolo 2 a pol metra. Je viacmenej nočným lovcom a hojne žije na riekach Kotto a Ouaka. Svoju korisť drží svojimi veľkými zubami a v podstate usmrtí utopením vo vode.
Sám Lucien Blancou je presvedčený, že sa sám skoro raz s vodným levom stretol. V roku 1930 sa ocitol so svojim stopárom pri rieke Mbari, hlboko v srdci území Ubangi-Shari. Pri love zabil veľkého hrocha a bol nútený cez noc stanovať kúsok od rieky. Ráno mu spoločne rozprávali nosič so stopárom, že počuli vodného leva v noci revať okolo zdochliny. Zdochlina zreteľne niesla stopy po nočnom hodovaní ale Blancou nezistil dôkazy či skutočne správy černochov mali reálny podklad. Samozrejme je zarážajúci fakt, že zdochlina nebola odtiahnutá do vody veľkými krokodílmi, ktorí Blancou označil za možných hodovníkov. Sami veľmi dobre viete, že krokodíl zrovna čerstvé mäso nemiluje, radšej si ho nechá trochu odležať.
V roku 1932 Blancou osobne prešetroval útok vodného leva na koňa v prítomnosti stráže, ktorá podala svedectvo. Jeden zo strážcov uviedol, že tvor mal zuby veľkosti mroža.
Zaujímavé sú tiež zápisky dobrodruha Naumanna z Liberce, ktorý sa pri svojich cestách po oblasti Kamerunu stretol s rozprávaniami o legendárnej šelme. Český Nemec či nemecký Čech, ono to je úplne jedno, pán Naumann bol po prvýkrát v Kamerune v rokoch 1912 až 1914 pred obsadením Česka Nemeckou ríšou. Pátral na vlastnú päsť po vodnom levovi tam nazývaným „dilai“. Počas svojich výprav sa tento statočný dobrodruh dostal až do severného Uamu, do kraja obývaného kmeňom Kajas. Pri príjazde Naumanna boli Kajasovia zdesení pohľadom na jeho koňa pretože také zviera nikdy nevideli ale prekladatelia uviedli, že podobne vysoké zvieratá s rovnakou hrivou u nich tiež žije. Je to živočích veľmi nebezpečný, žije vo vode a je to veľmi obávaná šelma. Človek sa s ním stretáva iba vzácne. Kajasovia ho nazývali „dilai“. Napriek tomu, že Naumann sprievodcom vypísal prémie 50 mariek, čo vtedy bola slušná suma peňazí, nikdy tvoja nezahliadol.
Diskusná téma: Vodný lev
Neboli nájdené žiadne príspevky.