ŠABLOZUBÁ ŠELMA
OBLASŤ VÝSKYTU - STREDNÁ AFRIKA
Správy kryptozoológov hlásia povesti o pozorovaní šablozubej šelmy, ktorá údajne žije v horských masívoch Stredoafrickej republiky. Nedávno podané svedectvo o napadnutí malého chlapca šablozubou šelmou, čo dosvedčilo i zranenie dieťaťa so stopami po veľkých tesákoch, opäť obnovilo záujem kryptozoologickej spoločnosti o tajomnú mačkovitú šelmu, ktorá je v miestnom jazyku nazývaná „wasako“ a obýva hlavne juh Zairu.
Podľa dostupných informácií sa jedná o mačkovitú šelmu veľkosti leva, ktorá po väčšinu času žije v močiaroch a na brehoch vodných tokov. Živí sa hlavne rybami a vodnými jaštermi a takisto aj cicavcami, ktoré sa prídu k vode napiť. Podľa správ domorodcov zabíjajú mladé slony, antilopy a krokodíly. Vážia údajne okolo 300 kg.
Pre porovnanie veľkosti, uvádzame nasledujúci úryvok z Guinnessovej knihy rekordov. „Najmohutnejšia veľká mačkovitá šelma chovaná v súčasnosti v zajatí je dospelý samec, kríženec indického tigra a leva menom Cubanacan v Alipore ZOO v Kalkate, ktorý údajne váži najmenej 360 kg. Tento živočích je v kohútiku 1,32 m vysoký a má 2,5 m celkovej dĺžky. Priemerný dospelý africký lev (Panthea leo) meria celkom 2,7 m, v kohútiku je vysoký 97 cm a váži 180 - 185 kg.
Pozorovania „wasaka“ sú veľmi vzácne - vedie nočný život a takisto je už zrejme na hranici prežitia druhu. Podľa dohadov by sa jeho stav mohol pohybovať okolo hranice 300 jedincov. Nikdy nebol pozorovaní v skupine či v páre. To by mohlo znamenať, že sa jedná o samotársku šelmu združujúcou sa iba v dobe párenia. Jeho chovanie a miesto výskytu rozhodne neukazuje na klasického leva a ponúka sa možnosť skutočného prežitia šablozubej šelmy v odľahlých častiach Afrického kontinentu.
Pre bádateľov, ktorí by radi toto tajomstvo objasnili uvádzame, že podľa správ sa táto šelma vyskytuje neďaleko Kinshasy, v Kasai a na brehoch mnohých riek, ďalej v oblasti tiahnucej sa od Angoly až po Stredoafrickú republiku a hranice Sahary. Zdržuje sa často v severných údoliach a pri prameňoch rieky Zair, Uélé, Itury a izolovane aj v Dahomey a Mozambiku. Hlásené je i pozorovanie v údolí Rift. Keď vezmete do ruky mapu a vidíte tie hrozné vzdialenosti sami pochopíte, že by sa jednalo o hľadanie ihly v kope sena. V tomto prípade sa musíme spoliehať iba na šťastie. Snáď sa niekedy náhodou dostane uhynutý exemplár vede do rúk a podarí sa tento zrejme už vymierajúci druh zdokumentovať. Výsledkom môže byť aj objav nového poddruhu leva.
Citácia článkov pána Raka zo stránky www.periskop.cz
"Z horských oblastí Stredoafrickej republiky sa až do Európy dostali zvesti o existencii šelmy ako vystrihnutej zo Zemanovho filmu. Domorodci ju nazývajú Vassako či Gassingrám. Kmeň Youlou ju nazýva Coq-nindži, iný kmeň Haržeray, obyvatelia oblasti Ouadai v Čade zase Hadžel. Rozdielne názvy, ale rovnaký analogický popis: je údajne zhruba rovnako vysoká ako lev, v lopatkách ale však omnoho vyššia. Má červenohnedú srsť s načervenalými škvrnami, krátky chvost, mimoriadne silné tlapy a nemá hrivu. Jej príšerný rev sa údajne nedá zameniť s žiadnou inou mačkovitou šelmou, rovnako ako nápadne dlhé šablozubé zahnuté zuby. "
Vedci stoja pred otázkou či sa nejedná o prežívajúceho zástupcu podčeľadi Machairodontinae. Z najznámejších zástupcov môžeme vyradiť rod Smilodon, ktorý sa vyskytoval iba v Severnej a Južnej Amerike. Podobne ako jeho kolega Machairodus je zástupcom šablozubých „mačiek“ v užšom slova zmysle, je rod Homotherium radení do inej skupiny šablozubých šeliem a to medzi mačky hadžárovité. Jeho zuby sú kratšie ale zahnutejšie a sploštené, z čoho sa dá určiť odlišný štýl lovu. Zatiaľ čo vyššie spomenuté druhy svoju korisť svojimi zubami prebodli, on ich používal k páraniu."
17. september 1998, Štěpán Rak
ŠABLOZUBÁ SMRŤ
"Predstavte si šablozubého tigra z Cesty do praveku, ktorý prežil do dnešných dní. Asi si hovoríte, že by sa mohlo jednať o scenár nejakého horou z dielne Stana Winstona, ale... Z džunglí Kolumbie a Ecuadoru až k nám prišli správy hovoriace o žijúcom potomkovi šablozubých tigrov, ako sú súhrne nazývané všetky „mačičky“ s neobvykle prerastenými zubami. Nie vždy však tento názov charakterituje ich systematickú príslušnosť.
Vráťme sa však do džunglí Južnej Ameriky, kde na nás číha šablozubá šelma. Dosahuje údajne veľkosti jaguára a má pruhovanú srsť. Kryptozoológovia sa opäť museli vrátiť späť o cca 4 milióny rokov, niekde do treťohôr, kde na území dnešnej Južnej Ameriky žili vačkovce rodu Thycosmilus. Paralelne s šelmami dosiahli šablozubej formy tiež niektoré dravé vačkovce. Práve Thylacosmilus bol jedným z nich. Jeho predĺžené, šablovité zahnuté tesáky svojou veľkosťou predčili ostatné tzv. „šablozubé tigre“. Jeho zuby pravdepodobne behom života stále rástli. O stupni jeho špecializácie ďalej svedčia tiež dolu smerujúce, na spodnej čeľusti umiestnené kostené výrastky, ktoré chránili prečnievajúce zuby pred poškodením. Tento znak je typický len pre tento rod, čo samo o sebe poukazuje na jeho adaptáciu a úspešnosť vo vývojovej línii."
4. september 1998, Štěpán Rak
Diskusná téma: Šablozubá šelma
Neboli nájdené žiadne príspevky.