MAČKOVITÉ ŠELMY
TAJOMNÉ BRITSKÉ ŠELMY
Británia vlastní okrem mnohých jazerných príšer tiež veľmi zaujímavý fenomén. Je ním preukázateľný výskyt divokých veľkých mačkovitých šeliem. Kryptozoologická verejnosť ho vysvetľuje dvoma možnosťami:
a) únikom týchto šeliem zo zajatia
b) vlastným druhom veľkej britskej mačkovitej šelmy
Po pravde povedané, logicky uvažujúca časť verejnosti je skôr presvedčená o prvej verzii, pretože verzia druhá je skutočne veľmi naivná a nepravdepodobná. Jej otcom je skôr zbožné prianie nacionalisticky uvažujúcich jedincov.
Tento jav sa napokon netýka iba ostrovov ale v podstate celej Európy. Určite sami z médií viete o vyčíňaní podobných šeliem i v Českej republike. V 90. rokoch to bola oblasť Děčínska a v poslednej dobe trápi podobný čierny fantóm (zrejme leopard či jaguár) moravské Beskydy. Tu už poľovníci žiadali o možnosť odstrelu šelmy. Rovnaké správy prichádzajú v rôznych časových intervaloch z Nemecka. Možno sa jedná aj o tú istú šelmu. ako sami viete, zvieratá nepoznajú slovo hranice a pohybujú sa slobodne, nie ako my - prikovaní otroci systému a ekonomiky. Ale vráťme sa späť do Británie.
Najslávnejšie prípady britských divokých mačiek, ktorú čas od času nepochopiteľne kruto vyčíňa medzi domácimi zvieratami, sú puma zo Surrey a beštia z Exmooru. K podobným javom dochádza pomerne často ale pozorovaniami a škodami tieto dva prípady doposiaľ nepredčili. Obidva tieto slávne prípady tu popíšeme. V ich tieni však úplne zapadajú ďalšie pozorovania šeliem, určite nemenej zaujímavé. Napríklad v roku 1963 pátralo obrovské množstvo policajtov po „gepardovi“ ktorý preskočil policajné automobilové hliadky. Pátranie bolo veľmi „úspešné“ , hľadaný „gepard“ bol policajtmi znova spozorovaní až o 10 rokov neskôr v parku Kráľovny Alžbety vo Farnborough - zdravý a v pohode. Zmenil sa iba jediný fakt, bohužiaľ boli všetci o 10 rokov starší.
Veľké mačkovité šelmy typu puma, leopard alebo jaguár bývajú chované ľuďmi často priamo v domácnosti a chovajú sa podobne ako na povely absolútne nereagujúci pes a tiež rovnako v sebe majú neodolateľné nutkanie opäť pocítiť slobodu.
V prípade, že sa exemplár veľkej divokej mačky dostane do prírody tak pri pocitu hladu je nútená chtiac-nechtiac sa pokúsiť niečo uloviť. je to pud sebazáchovy. Tu sa jedná o zlomový okamžik, či sa domácky chovaná šelma dokáže aklimatizovať na lov živej potravy. V prípade, že príde čo by len k drobnému úlovku, nadobúda prirodzené správanie svojich predkov, dané gény. Pán Mareš uvádza názor, že veľká šelma vychovaná alebo chovaná ľuďmi nie je schopná prežiť v prírode lovom. A odvoláva sa na príbeh levice Elsy. Pri všetkej úcte k tomuto autorovi, takto to byť nemusí.
Celkom iste je táto schopnosť ovplyvnená povahou zvieraťa. Áno je možné uznať neschopnosť levov uloviť potravu, vzhľadom na ich príslovečnú lenivosť a značnú závislosť na svorke. Keď v podstate už ako mláďa odkukáva levíča chovanie príslušníkov svorky, učí sa postupy a stratégiu lovu. Avšak u šeliem nedružných, samotárskych im môže táto vlastnosť skorého osamostatnenia a neustálej bdelosti proti nebezpečenstvu podstatne napomáhať. Levie dni mladosti sú dni šelmej aristokracie - spoliehanie na silu svorky, celkom jasne určenú ochranu hierarchií vo svorke. Pomalé a ležérne pohodárstvo spojené s určitou istotou.
Zatiaľ čo šelmy nespoločensky vychovávané sa združujú iba v dobe párenia a mláďatá zostávajú po narodení s matkou sami. V dobe lovu matky musí bystro maskovať pred ostatnými predátormi svoju prítomnosť a táto základná vlastnosť im dáva v možnostiach prežitia celkom jasnú prednosť pred levmi. Opäť záleží na prvom zabití koristi, potom sa šelma neustále zdokonaľuje. V jednom dokumentárnom filme o divokých leopardoch bol riešení podobný príbeh kedy zostali dve opustené mláďatá a sám autor povedal fakt, že záleží či sa im podarí po prvýkrát uloviť korisť. Ak áno tak prežijú, ak nie umierajú. Taká je príroda. Preto asi puma zo Surrey začínala s hydinou, ktorú lovila v priestorovo obmedzenom priestore farmy a až po rokoch lovila veľkú korisť. Celkom iste sa tiež mohlo jednať o zviera odchytené a dovezené priamo z divočiny. Ale teraz pre ilustráciu už sľúbené príbehy.
PUMA ZO SURREY
Táto šelma bola po prvýkrát videná 18. júla 1962 na okraji cesty vo Woolwichi na juhovýchodnom predmestí Londýna. Polícia nasledujúci deň prehľadala celé okolie miesta pozorovania ale úplne bezvýsledne. Vzniklo podozrenie o úniku z chovu či Zoo. 23. júla bola šelma pozorovaná znova ako loví králika v jednom parku v okrese Surrey, čo jej dalo povestné meno. Nasledovali veľké nočné besnenia kedy šelma plienila kurníky farmárov v okresoch Surrey a Hampshire. Nikomu sa ju však nepodarilo uloviť ani vyfotografovať. Ďalšie obdobie bolo neuveriteľne pokojné akoby šelma zmizla zo sveta. Zrejme zmenila svoje revíry a lovila v lesoch. 30. septembra roku 1964 teda dva roky od prvého pozorovania sa opäť zjavila ale tentokrát šlo už do tuhého. Zrejme dospela v zdravý dospelý exemplár a rovno si trúfla na dospelého, mohutného kus býka. O týždeň neskôr zabila teľa a podľa zanechaných stôp ho vliekla úplne bez problémov kus cesty. Jej nájdené stopy boli preskúmané a vykazovali podobnosť stopám pumy ale iba s jediným detailom, boli trikrát väčšie. ich nález dokazoval, že sa jedná o skutočne veľkú šelmu neznámeho druhu. Obyvatelia ju vídali behom celej jesene a iba potvrdzovali jej obrovskú veľkosť. Ľudia z celého okolia sa začali báť o svoje životy a do miestnych lesov radšej nikto nechodil.
Zaujímavé bolo, že táto šelma nikdy človeka nenapadla, čo dáva bádateľom dôvod v domienke, že tento tvor mohol byť vychovaný človekom. (Samozrejme to sa dá argumentovať aj prirodzenou plachosťou šeliem, ktorú by naopak výchovou v zajatí stratila.)
Ďalšie masakry domácich zvierat pokračovali a farmári nachádzali zvyšky zabitých a napoly zožraných oviec. Tiež v lesoch ležali pozostatky jeleňov, srncov strhnutých neznámym silným predátorom. Všade sa nachádzali stopy a kraj obchádzala hrôza. Po nociach obyvateľstvo počúvalo rev šelmy. Mnoho obyvateľov začalo mať pocit, že sa nejedná iba o jedinca ale o viac šeliem. 12. novembra na šelmu strieľali dvaja policajti ale cieľ netrafili. Opäť ďalší rok prebehol v kľude ale za to nasledujúci stál skutočne za to. Tento rok už šelma vyvolala doslova histériu. Ľudia sa už báli vychádzať z domovov. Polícia opäť mala možnosť šelmu pozorovať neďaleko Wordplesdonu pri požieraní koristi, tentokrát králika. Ale v mesiaci september došlo v prvému vyfotografovaniu. Fotku zachytil policajný fotograf. Bolo nájdených a identifikovaných tiež niekoľko jej chlpov - výsledkom bolo určenie, že sa jedná s najväčšou pravdepodobnosťou o pumu. Chlpy údajne pochádzali z konca chvosta. Behom jej vyčíňania tejto beštii padlo za obeť mnoho zvierat či už domácich alebo divokých ale ona sama nebola nikdy dolapená. V roku 1967 jej vyčíňanie skončilo rovnako ako začalo a po šelme sa jednoducho zľahla zem. Jej telo nebolo nikdy nájdené. Celkom bolo o tomto fantómovi nazhromaždených rekordných 362 overených svedectiev.
Teórie, ktoré vysvetľujú výskyt veľkých mačkovitých šeliem v Británii označujú ako pozorovanú šelmu čiernu pumu. Vážení čitatelia, to je pekná hlúposť. Čierne pumy neexistujú. Tento guláš v presvedčení ľudí o ich čiernom sfarbení spôsobili pumy krížené s leopardom, často používané v reklamách. V prírode neexistuje jediný skutočne čistokrvný exemplár pumy s čiernym sfarbením srsti.
Veľmi zaujímavé a nie celkom nelogické námety poskytol vo svojej knihe „Svet tajemných zvířať“ pán Jaroslav Mareš. Určite si jeho názor v prípade záujmu o túto tému prečítajte.
EXMOORSKÁ BEŠTIA
Táto šelma sa verejnosti ohlásil prvýkrát na jar roku 1982 v Drewstone zabitím niekoľkých jahniat miestnemu farmárovi. Niekoľko svedkov podalo hlásenie o pozorovaní čiernej šelmy. Ale pozorovatelia neboli jednotní v určení či sa jedná o šelmu mačkovitú alebo psovitú. V kraji boli okamžite postrieľané a pochytané všetky túlavé psy. Efekt ale rozhodne neprišiel, naopak vyčíňanie šelmy pokračovalo ďalej. Nájdené stopy preukázali, že sa nejdená o šelmu psovitú ale mačkovitú, ktorá zrejme v minulosti utrpela zranenie s trvalým následkom. Na ľavej prednej tlape nemohla zaťahovať pazúry. Odborníci určili za páchateľa vraždenia veľkú mačkovitú šelmu, ktorá štýlom zabíjania celkom odpovedala skutočnostiam a technike usmrtenia. Vznikali obrovské škody na majetku farmárov a opäť obyvateľstvo malo strach vychádzať, polícia bola úplne bezradná a nemohla pomôcť. V máji 1983 bola situácia tak zúfalá, že bol povolaný na ochranu majetku farmárov elitný pluk kráľovskej námornej pechoty ale napriek jasnej kvalite príslušníkov jednotky a snahu zasiahnuť, beštia vyčíňala ďalej. Chovanie šelmy bolo veľmi múdre a neuveriteľne taktické. Napriek tomu jednotka šelmu niekoľkokrát zahliadla a zameriavala v hľadáčikoch svojich zbraní, beštia však včas zmizla. Vojaci sa sami presvedčili, že zo zabitých domácich zvierat dokáže naraz skonzumovať až 20 kg mäsa. Šelma proti svojmu protivníkovi použila účinnú obranu - zväčšila svoj lovecký revír na okruh až 130 štvorcových kilometrov. V takom obrovskom priestore už ani elitný oddiel nebol schopný reagovať a po čase bol rozkaz k ochrane farmárov odvolaný. Vojaci odišli plniť iné úlohy. Opäť prišla zmena taktiky a šelma načas odišla loviť do lesov, aby sa v inej dobe opäť vrátila likvidovať majetok veľmi rozladeným farmárom. V januári 1987 bola šelma vyfotografovaná a odborníci vyslovili názor, že sa jedná o veľkého čierneho jaguára. Tým ale všetko skončilo, šelma opäť zmizla ale tentokrát bez návratu. Opäť žiadne stopy po mŕtvole či iných indíciách o jej úmrtí.