BIGFOOT - SASQUATCH
OBLASŤ VÝSKYTU - SEVEROZÁPAD USA
Americká obdoba himalájskeho yettiho dostala podľa stôp, ktoré kedysi Ray Wallace vytvoril s pomocou drevenej makety, prezývku Bigfoot. Etnologovia oprášili starú indiánsku legendu o tvorovi, pred ktorým mali pôvodný obyvatelia posvätnú úctu a ktorému hovorili Sasquatch. Prakticky okamžite sa začali množiť svedectvá ľudí, ktorí snežného muža uvideli na vlastné oči. Existenciu tvora vraj podľa denníka The New York Times potvrdili minimálne traja vedci.
Z mýtov ťažia hlavne podnikatelia, ktorí na postavu zarasteného obra lákajú turistov z celého sveta. Ďalší si jednoducho privlastnili meno, napríklad nakladateľstvo Sasquatch, alebo basketbalový klub Seattle Supersonics, ktorý po ňom pomenoval svojho maskota.
Vyhlásenie rodiny Wallaceových však neotriaslo vierou skalných zástancov snežného muža. A tých je na severozápade veľa, poznamenáva The New York Times. "Na severozápade chodí najmenej ľudí v celej krajine pravidelne do kostola. Ale zapochybujte pred nimi o tom, že existuje Bigfoot, a budú sa všetci odvolávať svedectvu nebies," píše uštipačne newyorský list.
"Znamená to len toľko, že zomrel Ray Wallace, ale nie Bigfoot," konštatoval zoológ Wolf Fahrenbach z Portlandu, ktorý v minulosti pracoval v ústave pre výzkum primátov.
Wallace celú vec zinscenoval v kempe v Humbolt County v Kalifornii. V roku 1958 tam táboril s priateľom, s ktorého pomocou potom v snehu vytvoril drevenou maketou stopy snežného muža. Fahrenbach neskôr na základe údajov zo stôp odvodil, že Bigfoot váži až 900 kilogramov.
Teraz niekoľko podrobností o tomto fenoméne
Bigfoot, čiže v preklade Veľká noha je severoamerickým typom snežného muža. Pod menom Sasguatch je už veľmi dlho súčasťou indiánskych legiend a mýtov. Narozdiel od himalájskeho Yettiho sa vyskytuje v horách a lesoch susediacim s husto zaľudneným oblasťami, a tak počet svedkov, ktorí Veľkú nohu zahliadli, niekoľkosto násobne prevyšuje počet takýchto prípadov v Ázii. V oblastiach výskytu Veľkej nohy dokonca vychádzajú pravidelné časopisy, ako je napríklad Bigfoot news (Spravodajca o Veľkej nohe), ktoré sa zaoberajú iba zhromažďovaním týchto príbehov a iných dôkazov, čo sú predovšetkým fotografie a odliatky stôp.
Jeden typický prípad stretnutia sa stal v národnom parku Mount Hood National Forest v severnom Oregone. Traja drevorubači Fermin Osborne, J.C.Rourke a Jack Cochran tu kácali stromy. Jedného júlového rána pracoval Cochran so žeriavom, keď si všimol, že ho pozoruje nejaká ľudská postava. Vystúpil z kabíny, aby si, ju mohol lepšie pozrieť a zistiť, že dotyčná postava je mohutne stavaná, porastená tmavou srsťou a pohybuje sa vzpriamene. Fermin Osborne sa o udalosti vyjadril takto: "V tú chvíľu som toho tvora nevidel, pretože rýchlo zmizol do lesa. Ďalší deň sme sa s Rourom rozhodli, že si urobíme pracovné pauzu. Zašli sme do lesa a ten obrovský tvor sa naraz vynoril z priestoru priamo pred nami, asi 10 metrov od nás. Bol celý zarastený tmavou srsťou, aj na hlave a na tvári, a bol naozaj mohutný. Rourke sa za ním pustil, ale nemohol ho dohnať. Už som videl veľa medveďov, ale toto určite nebol grizzly. vyzeral skôr ako gorila."
V roku 1967 vydal Roger Patterson šokujúce filmové zábery Bigfoota u Bluff Creeku v severnej Kalifornii. Film nie je najlepšej kvality, ale z jasnejších záberov možno odhadnúť, že ide s najväčšou pravdepodobnosťou o samičku, pretože má široké boky a prsia. To je mimoriadny anatomický rozdiel od iných primátov a naznačovalo by to na jeho blízku príbuznosť s človekom.
Film je však zaujímavý aj z iných dôvodov. Nielenže bolo známe miesto, kde bol snímok natočený, ale ďalí bádatelia sa tam mohli dostať veľmi skoro a rovnako ako Patterson a jeho priateľom Bob Gimlinom urobiť odliatky stôp tvora a zmerať dĺžku jeho kroku. (Miesto leží blízko nepríliš používanej cesty u Onion Mountain.) Tiež bolo možné vykonať celkom presný odhad veľkosti, vzhľadom k tomu, že sa poloha stromov ani padnutých klád, ktoré sa objavili vo filme, nezmenila.
Film je dodnes jablkom sváru medzi vedcami keď niektorí ortodoxní prírodovedci poukazujú na dĺžku krokov a štýl chôdze tvora, ktorý podľa ich tvrdení nie je ženský ale mužský. Vraj má zadok ako človek a nie ako opice. Pre študované hlavy - nepoznám žiadneho primáta s takto vyvinutými prsiami. Teda samica podobná človeku prsiami môže mať aj zadok ako človek. Vraj preukázateľne príliš veľký krok znamená, ako by sa niekto skôr snažil robiť dlhé kroky ktoré nezodpovedajú jeho prirodzenému pohybu chôdze. Maria-Jeanne Koffmannová, žena, ktorá zasvätila 30 rokov svojho života záhade menom Kaptar, čo je Snežný muž obývajúci Kaukaz, si stojí za názorom, že ide o autentický film a ako sama dodáva : "... Akonáhle som uzrela špecifickú chôdzu Sasquatcha, ktorý sa na rozdiel od ľudí pohybuje menej trhane, pri chôdzi vťahuje krk medzi ramená a otáča sa na kameramana celým telom, okamžite som si spomenula na Kaptara ... áno, som presvedčená, že nejde o podvrh!" Profesor Krantz, ktorý sa záhadou Sasquatcha zaoberá niekoľko rokov chcel skeptikov konečne utvrdiť o pravosti filmu a preto navštívil trikárov zo štúdia Walta Disneya. Zhodli sa na tom, že namaskovat a napodobniť Sasquatcha by bolo nesmierne nákladné.
Doktor D.W.Grieve, docent biochemik v londýnskej nemocnici Royal Free Hospital a skupina vedcov bývalého Sovietskeho zväzu vykonali veľmi dôkladné analýzy filmu. Na základe porovnania s filmom natočeným na rovnakom mieste s ľuďmi dospel Dr. Grieve k záveru, že neznámi tvor musí merať približne 1,95 m. Šírka jeho ramien a bokov je o veľa väčšia než u ľudí a za predpokladu, že tento tvor nebol z polystyrénu, môže byť jeho váha niečo okolo 150 kg. Dĺžka kroku meria približne 1,07 m, čo je na človeka príliš. Dr. Grieve poznamenáva, že ak by v skutočnosti išlo o človeka oblečeného do nejakej kožušiny, len ťažko by dokázal napodobniť uvoľnené kroky a pohupovanie paží, ktoré bolo možné vidieť vo filme. "Po niekoľko stonásobnom zhliadnutí filmu som presvedčený, že na deväťdesiat percent nejde o podvod. Ak je to podvod, potom ide o veľmi šikovný podvod." hovorí.
Gigantopithecus canadensis - tak znie oficiálne sasquatchove meno. Bol opísaný v roku 1986 Groverom Krantzom, profesorom antropológie a členom Medzinárodnej kryptozoologickej spoločnosti a to na základe troch dokonalých odliatkov stôp, ktoré zanechal na tak priaznivom podklade, že sú aj na sadrových odliatkoch viditeľní papily a ostatné detaily, ktoré by trvali pár mesiacov aj skúseným podvodníkom.
Pochádzajú z oblasti Walla Walla, konkrétne potom z Tiger Creeku, kde boli dňa 10.6.1982 nájdené a ihneď zdokumentované. Nie je bez zaujímavosti, že zo stôp bolo možné vyčítať, že jeden zo Sasquatchov, mal zahojený, hoci zle zrastený ukazovák na ľavej nohe! Vedci sa teda konečne rozhýbali a vrhli sa do "kauzy Sasquatch". Po nevyhnutnej analýze stôp sa zistilo, že neprislúcha ani človeku ani žiadnemu doteraz opísanému ľudoopovi! Ďalej sa zistilo, že na rozdiel od ľudí má Sasquatch chodidlo ploché, nie vyklenuté, rozdiel medzi veľkosťou palca a ostatných prstov je tiež výrazne menší. Celých 29 strán zabral profesorovi Krantzovi opis a vyobrazenie stôp. Túto prácu tiež zverejnil v ročenke Cryptozoology a to v roku 1983. Odborníci na slovo vzatí - dermatoglyfologovia - policajti cvičenia a skúsení zisťovať z fragmentov stôp zanechaných na mieste činu páchateľa, sú ochotní prisahať na pravdivosť stôp a o podvrh podľa ich slov v žiadnom prípade ísť nemôže!
Profesor Krantz teda týmto berie Sasquatchovu existenciu za úplne jednoznačnú a je pre neho už len otázkou času, kedy sa objaví ešte závažnejší dôkaz. Podľa dĺžky krokov, hĺbky stôp a prenášanie váhy bolo možné, za asistencie najväčších odborníkov a svetových kapacít, zistiť, že tvor meral cca 2,5 metra (teda v prípade, že je pomer dĺžky nôh k telu rovnaký ako u človeka, u ktorého je výška postavy dvojnásobkom dĺžky kroku). Jeho hmotnosť je odhadovaná na 400 kg, všetko teda nasvedčuje tomu, že sa naozaj jedná o príslušníka čeľade Hominidae, do ktorej patrí aj Homo sapiens, teda my ľudia.
Prípad nálezu týchto jedinečne zachovaných stôp je natoľko výnimočný, že sa tu na chvíľu zastavíme a zoznámime sa s okolnosťami, ktoré mu predchádzali: Celé to začalo 10. júna 1982, cca o 11:30 v pohorí Blue Mountains, ležiaceho v juhovýchodnej časti štátu Washington, na severovýchodnej strane hraníc Oregonu. Paul Freeman, člen hliadkujúcej lesnej služby Forest Service, pri svojej pravidelnej obchôdzke, v mieste starej drevorubačskej cesty v Tygriom kaňone, zbadal veľkého tvora, ktorý kráčal po dvoch. V krátkom okamihu sa vraj vynoril z kríkov na brehu potoka, vymenili si niekoľko pohľadov a potom sa záhadný dva a pol metrový tvor s hrdzavo hnedou srsťou otočil a zostupoval ďalej k potoku. Freeman vraj tesne pred tým, než sa stvorenia vynorilo z hustého porastu, vo vzduchu zacítil prenikavý zápach. Ako tvrdil, nešlo ani o medveďa, ani o nič čo by kedy stretol. Pozoroval tvora z diaľky 50-60 metrov. Okamžite po svojom osobitnom stretnutí informoval vysielačkou svojich nadriadených v mestečku Walla Walla a počas dvoch hodín prišla hliadka, ktorá na mieste našla na 21 stôp, ktoré merali 38 cm a boli široké 18 cm!
V roku 1987 bádateľ Grover Krantz poznamenal: "Ťažko by niekto vytvoril veľkú sériu stôp 1,25 m vzdialených od seba a vyvinul tlak viac ako 1 600 Kg ľudskej hmotnosti. Vrátane takých stôp, ktoré smerovali dole z kopca. Detailná anatómia dermatických rýh je dokonalá a neuveriteľná. Ak niekto tieto stopy dokázal sfalšovať, dokázal by falšovať aj peniaze ako nikto na svete."
Diskusná téma: Bigfoot
Neboli nájdené žiadne príspevky.