MONŠTRÁ U PROTINOŽCOV
GIGANTICKÉ JAŠTERY Z AUSTRÁLSKEJ BUŠE
Hoci u nás nie sú austrálske záhady príliš známe, ide nepochybne o zaujímavú tému. Medzi austrálskymi domorodcami sa traduje mnoho legiend plných fantastických a magických tvorov. Po počiatočnom skepticizme sa však ukázalo, že prinajmenšom určitú časť nemožno vysvetliť ako obyčajnú poveru zaostalých krovákov. Mnoho z týchto fantastických bytostí bolo pozorovaných i belochmi, a tak sa tieto témy časom zaradili i medzi kryptozoologické záhady.
O podivných trpaslíkoch, záhadnej šelme z Queenslandu, austrálskom snežnom mužovi - Yowie, šabľozubej šelme podobnej tigrovi a ďalších píšeme inde. Teraz sa pozrime na možnosť prežitia obrovských jašterov v austrálskej buši. Hoci bolo celé územie Austrálie preskúmané pomocou lietadiel a družíc, nie je predsa nemožné, aby sa v hustom poraste skrývalo ešte nejedno prekvapenie.
BUNYIP
V júli roku 1845 boli nájdené v oblasti Geelong (Victoria) zvyšky obrovského kolenného kĺbu záhadného pôvodu. O náleze informovali miestne noviny Geelog Advertiser a pokúsili sa prípad objasniť v spolupráci s domorodými Aboringami. Pozvaný domorodec bez váhania identifikoval predložené kosti ako zvyšky z Bunyipa a bez rozpakov podal presný popis záhadného tvora. Tento pokus bol opakovaný ešte niekoľkokrát v rôznych častiach zeme, ale výsledok bol vždy rovnaký. Táto zhoda je zarážajúcou a naznačuje, že v tomto prípade zrejme nejde iba o domorodú bájku. Dokonca im jeden z Aboringov ukázal hlboké jazvy na hrudi, údajne spôsobené Bunyipom.
Bunyip bol duch obývajúci vodné toky, ktorý pôsobil miestnym obyvateľom veľké ťažkosti. Svoje obydlia totiž tvrdo hájil a niektoré vodné zdroje tak domorodci nemohli vôbec využívať. Novšie pozorovania ale hovoria trochu inak. Kým do pôvodných povestí sa zrejme premietol aj strach z aligátorov, „bledé tváre“ popisovanú agresivitu nepozorovali. (V tejto časti Austrálie však žiadny aligátory alebo krokodíly nežijú, vyskytujú sa až ďaleko severnejšie).
Tvor nie je popisovaný vždy rovnako, niekedy je pokrytý perím, niekedy srsťou a inokedy šupinami aligátora. Základné údaje sa ale opakujú na všetkých domorodých kresbách. Sú to: konský chvost, plutvy a mrožie kly, údajne ide o obojživelníka znášajúceho vajcia. Odhadovaná dĺžka je zhruba 9 metrov. Aj tu sa popis belochmi pozorovaných tvorov čiastočne líši od pôvodných kresieb.
Najviac prípadov pozorovaní sa odohralo behom 19. storočia a popis tvora sa rozdelil na dve základné skupiny. Prvá, vzácnejší druh je opatrený dlhou šijou a jeho pozorovanie je obmedzené iba na oblasť Nového Južného Walesu. Druhý typ sa vyznačuje hlavou podobnou psej a vo väčšine prípadov bol pozorovaní práve tento druh.
Aký tvor mohol poslúžiť ako predloha k bájnemu Bunyipovi? Na túto otázku je niekoľko možných vysvetlení. Na území Austrálie kedysi žil vačkovec Diprotodon, na ktorého sa spomínaný popis vcelku hodí. Pravdaže ide o prehistorické zviera, ale nikde nie je vylúčený jeho ďalší vývoj, až do formy akéhosi vačkového hrocha.
Ďalší z možných kandidátov je uškatec, ten ale nežije v sladkovodných tokoch, a tak by sa muselo jednať iba o migrujúceho jedinca alebo o nejaký neznámy druh.
Niektorí bádatelia upozorňujú tiež na možnosť prežitia veľkého varana, veď napríklad varan komodský dorastá až do 3 metrovej dĺžky.
MUNGOON - GALLI
Táto až 15 metrov dlhá obluda je veľmi obávaným tvorom aboriginského folklóru. Rex Gilroy je zoológ, ktorý už 30 rokov zhromažďuje informácie o tajomných austrálskych tvoroch. Podarilo sa mu nájsť aj niekoľko prípadov pozorovaní tohto tvora.
Jedným z očitých pozorovateľov bol i farmár z Wallangambii Wilderness. Ten pozoroval obrovského jaštera, ako žerie jednu z jeho zatúlaných kráv. Zostal obďaleč, pretože veľkosť jaštera ho ohromila.
Ďalší prípad sa odohral 27. decembra 1975 pri Cessnooku. Tu bol videný miestnym farmárov a podľa popisu išlo o 9 metrov dlhý exemplár s nepravidelne šedou kožou a tmavými pruhmi. Týčil sa meter nad zemou na štyroch silných nohách. Hlava a krk boli takmer meter dlhé a 60 cm hrubé.
Iné šokujúce rozprávanie pochádza od Franka Gordona - zoológa skúmajúceho hady. V roku 1979 sedel vo svojom aute v buši vo Wattaganskom pohorí a odpočíval. Neďaleko auto ležala veľká kláda. Náhle sa kláda zdvihla a ukázalo sa, že sa jedná o veľmi dobre maskovaného obrieho jaštera, ktorý bol o mnoho väčší ako terénne auto. Keď sa Gordon spamätal zo šoku, odhadol jeho dĺžku na 9 metrov.
Gilroy narazil na niekoľko podobných pozorovaní tiež u ľudí, ktorí cestovali odľahlými krovinatými oblasťami - zastavili, aby odstránili prekážku cez cestu, načo zistili, že sa jedná o telo obrieho netvora.
BURRUNJOR
Tento netvor sa údajne vyskytuje od oblasti severnej Austrálie (Arnhemova zem) až k mysu York v Queenslande. Popis pripomína Allosaura, čo je menší druh známeho Tyrannosaura.
Okolo roku 1950 bolo hlásených niekoľko pozorovaní v oblasti Queenslandu a boli zaznamenané aj škody na dobytku. Farmári tiež upozorňovali na strašný rev, ktorý ich v noci budil. Tvrdili, že boli nájdené i zvláštne trojprsté stopy.
Ďalšie prípady pozorovaní bipedného jaštera hlásili domorodci blízko zátoky na Gulf Coast v roku 1961. Udávaná veľkosť je v rozmedzí 7-8 metrov.
Kryptozoológ Rex Gilroy sa vrhol do pátrania a v rokoch 1979 a 1984 sa mu podarilo dokonca urobiť odliatky stôp záhadného tvora. Ako sám podotkol, je však veľmi pravdepodobné, že išlo o posledný exemplár a tvor v súčasnej dobe vyhynul.
Pred niekoľkými rokmi boli v austrálskom Queenslande miestnymi farmármi nájdené neobvyklé kosti. Pre dôkladné preskúmanie boli zaslané do paleontologického ústavu v Brisbane. Tam vzbudil nález značnú pozornosť. Nie snáď preto, že sa jednalo o kosti obrovského austrálskeho jaštera Megalania prisca, ktorý oficiálne vyhynul už pre mnoho tisíc rokmi. Háčik bol v odhadovanom veku nálezu - ten bol určený na zhruba 300 rokov! Táto informácia sa však príliš nehodila vedeckému svetu a tak bol nález rýchlo zabudnutý.
WOLLEMIA NOBILIS - SÚČASNÍK DINOSAUROV
O tom, že by sa niektoré domorodé legendy nemuseli pohybovať iba v ríši fantázie ostatne vypovedá aj nedávny nález tohto stromu v národnom parku Nového Južného Walesu. V septembri 1994 narazil David Noble, strážca rezervácie vo Wollemi National Park na neznáme stromy. ktoré od tej doby poznáme pod menom Wollemia nobilis - Wollemi Pine.
Objavenie borovice Wollemi bolo niektorými vedcami prirovnávané k nálezu živého dinosaura. Prečo? Posledné nálezy tohto stromu pochádzajú práve z obdobia dinosaurov. Potom jej stopy na povrchu zeme končia a až do svojho nálezu bola pokladaná za vyhynutý druh. Paradoxné, je že rastie iba 150 km od Sydney, teda v podstate vedcom za humnami. Ak prihliadneme k tomu, že strom sa na rozdiel od živých tvorov nie je schopný aktívne skrývať, možnosť existencie niektorého z vyššie spomenutých monštier sa opäť zvyšuje.
Diskusná téma: Monštrá u protinožcov
Neboli nájdené žiadne príspevky.