Podal ma to je velmi zaujimave ja timu verím
CHIPEKWE
Už od začiatku 19. storočia prinášajú dobrodruhovia, ktorí navštívili veľké jazero Bangweulu v Zambii zvesti o ďalšom tajomnom tvorovi. Prví cestovatelia, ktorí do týchto celkom zabudnutých afrických končín zavítali, slýchali od domorodcov o tomto tvorovi hrôzostrašné príbehy a boli upozorňovaní na jeho priamu existenciu v blízkosti jazera a blízkych riek v období zvýšenej hladiny tokov.
Tento prízrak je celkom zhodne popisovaný ako obrovský tvor s pretiahnutou krokodíliou čeľusťou plnou veľmi ostrých zubov a na temene zdobený rohom farby slonoviny. Pohybuje sa veľmi šikovne, podľa potreby po predných i zadných končatinách. Predné končatiny sú podľa svedectva kratšie. Je potencionálnym nebezpečenstvom pre všetko živé v okolí jazera vrátane človeka. Jeho domorodé názvy ntambue ya mai, dingonek, oi-maima znamenajú v preklade vodný lev, čo je názov symbolizujúci obrovskú silu a nebezpečenstvo tohto tvora.
V Stredoafrickej republike ho nazývajú "vodný leopard" - muru ngu. Tento názov s najväčšou pravdepodobnosťou symbolizujú jeho neočakávané útoky z vodných plôch. Jedná sa o samotárskeho tvora žijúceho pozdĺž tokov, kde vraj v podomletých a podvodných jaskyniach má svoje dúpätá. Jeho strava sa zrejme skladá z rýb a veľkých zvierat do veľkosti hrochov či nosorožcov. Jeho prítomnosti v jazere sa dá pripísať absencia hrochov v jazere Bangweulu, ktorých je inak v okolitých jazerách veľa.
Sovietskeho novinára Kulika tento fenomén tak zaujal, že pri svojom celkom iste bratskom, pobyte v tomto priestore so svojimi priateľmi uskutočnil zaujímavý pokus s vysadením ôsmich exemplárov hrocha do jazera Bangweulu. Osem dní sa pokojne hrochy pásli v mieste vysadenia, ďalšie dni začali postupne miznúť, až došlo k úplnému vyplieneniu vysadených zvierat. Pri prelete nad jazerom v čase vysadenia hrošej populácie bol údajne niekoľkokrát pozorovaní pilotom neznámy obrovský tvor.
Hans Schonburg, ktorý jazero navštívil v roku 1907, podal okamžite hlásenia do Berlína svojmu chlebodarcovi Hagenbeckovi, ktorého správa veľmi zaujala a pokúsil sa poslať k jazeru výpravu za účelom odchytu tohto tvora, ale výprava vďaka komplikáciám k jazeru nikdy nedorazila.
Schonburg sa k jazeru vrátil opäť v roku 1932, kedy tajomný tvor svojou činnosťou upútal pozornosť celého sveta. Vtedy došlo aj k pokusu tohto dravého kryptida odchytiť. Pokúsila sa o to vo východnej Angole švajčiarska expedície zoológa Dr.Monarda. Ako návnadu použili prasiatko naplnené strychninom, ale pokus vyznel bezúspešne. Domorodci okolo jazera rozprávajú príbeh, že pred mnohými rokmi sa podarilo jedno z mláďat jaštera uloviť pomocou harpúny a opisujú ho ako tvora s rohom a hladkou kožou bez šupín tmavej farby.
Lovec Croad vraj dokonca našiel po noci, keď začul dopadnúť do vody ťažké telo, stopy tohto tvora, ktoré sa vraj nepodobali ničomu pochodujúcemu po tomto svete. Tieto stopy zdobili obrovské pazúry.
V roku 1920 bol v močiaroch Konga napadnutý obrovským jašterom, po ktorom sa pokúšal strieľať, keď zistil, že to nemá žiadny účinok, vzal radšej nohy na ramená a utiekol. Po chvíli, keď tvor zanechal prenasledovania, sledoval ho dlhšiu dobu svojím ďalekohľadom. Opísal osem metrov dlhé zviera s rohom a pretiahnutým ňufákom s kratšími prednými končatinami a dlhými zadnými končatinami so zreteľnými prstami zakončenými pazúrmi. Zviera počas útoku vydávalo chrochtavý zvuk.
Veľa lovcov na začiatku minulého storočia popisovalo podobné príbehy obsahujúce priame pozorovania alebo zvuky praskania kostí v priebehu nocí a hlasných pádov veľkého tela do vody. Až došlo aj k pamätnému okamihu, kedy tvora vyfotil nemecký vedec a fotografiu do kontinentálnej Európy priviezol slávny lovec Gobler s oznámením, že toto zviera skutočne existuje.
V roku 1932 zverejnil švédsky lovec Johanson príbeh, ktorý zažil pri love slonov v provincii Kasai: "Asi päťdesiat metrov od dvoch sloních samcov som uvidel niečo neuveriteľného, netvora asi pätnásť metrov dlhého s jašterou hlavou a chvostom, a zrazu príšera veľkou rýchlosťou zmizla. Keď sa môj sluha spamätal, pustili sme sa cez veľký močiar. Znovu sme uvideli obrovského jaštera, ako trhá kusy z mŕtveho nosorožca. Zreteľne som počul praskať kosti, bol som od neho vo vzdialenosti 25 metrov. Potom sa s hlukom vrhol do hlbokej vody. Bol som fascinovaný rýchlosťou jeho pohybu."
Ak v roku 1932 o existencii dravého jaštera hovorila celá planéta, dnes tento tvor upadol takmer do zabudnutia, jeho pozorovanie ustalo a zrejme už vyhynul. Možno sa jednalo o obrovský druh dravého neznámeho varana alebo exemplár obrovského prastarého krokodíla. Mohlo by sa tiež jednať, o prežitý druh dinosaura Baryonyx walker - obojživelníka s rohom na hlave ktorý spomínaný varan nemá. Tento druh dravého dinosaura bol však objavený v Nigeri až roku 1986, takže o jeho existencii nemohli spomenutí pozorovatelia vedieť. A to dáva tomuto záhadnému kryptidu punc serióznosti.