Medvěd atlaský je vyhynulý druh medvěda s černou srstí a flíček na krku měl barvu hnědou.Byl moc nádherný ale teď už ho můžeme vidět jen na webových stránkách.......................
ATLASKÝ MEDVEĎ
OBLASŤ VÝSKYTU - SEVERNÁ AFRIKA
Behom obdobia pleistocénu sa hnedý medveď zo Starého sveta nevyskytoval iba v Eurázií, bol rozšírený tiež vo veľkej časti severnej Afriky, kde bol zastúpený poddruhom Ursus faidherbianus. Tieto zvieratá do nedávnej doby obývali severnú Afriku, čo dokazujú správy z dôb začiatku kresťanstva a vykopávky zostatkov priložených v ľudských hroboch, spoločne s výtvormi tejto doby. Do konca 19. storočia sa však stav týchto medveďov natoľko znížil, že sa stali veľmi vzácni. Ich výskyt sa obmedzil iba na marocké Atlaské pohorie. Podľa tohto pohoria tiež dostal tento vymierajúci medveď svoje meno. Hoci na jeho nízky stav mal vplyv aj lov, hlavným dôvodom bolo ničenie rozsiahlych pralesov, ktoré ešte v období Ríma pokrývali väčšinu severnej Afriky. Strata prirodzeného prostredia samozrejme znamenala postupné vymieranie druhu.
Napriek tomu v roku 1830 mohol byť preukázateľne videný exemplár atlaského medveďa v zoologickej záhrade v Marseilles, ako dar Francúzsku od marockého panovníka. V roku 1841 Edward Blyth, kurátom v Kalkate obdržal od Angličana menom Crowther nasledujúci detailný popis, ktorý vytlačiť vo výročnej správe Londýnskej zoologickej spoločnosti. Tu je preklad tejto správy:
„Dospelá samica bola menšia než americký čierny medveď, ale omnoho robustnejšia, ňufák mala o dosť kratší a širší, hoci bol špicatý. Prsty na končatinách a pazúry boli na medveďa nápadne krátke a veľmi silné. Srsť čierna alebo skôr s hnedým odtieňom a hustá, takmer 10cm dlhá, v dolných častiach oranžovo-hnedo-červená. Ňufák bol čierny.“
Tento jedinec bol zabitý na úpätí Tetuánskych hôr, asi 25 míľ od Atlasu. V tejto oblasti je to cenený unikátny druh živiaci sa koreňmi, žaluďmi a ovocím. Šplhá neobratne a vzhľadom je veľmi odlišný od všetkých druhov medveďa. Bohužiaľ pokusy o zachovanie jeho kožušiny boli márne a musela byť neskôr vyhodená. Napriek tomu bol v roku 1844 tento stratený druh základom k popisu prírodovedca Schniza, ktorým ho pomenoval Ursus crowtheri podľa prvého propagátora.
Potom prichádzali správy o pozorovaní atlaského medveďa v stále menšom množstve a boli medzi nimi stále väčšie prestávky. Správy sa ale čas od času objavujú dodnes. Možno, že ešte na posledných divokých horských masívoch prežívajú posledné exempláre. No ak nie, znamená to úplne vyhynutie medveďov na africkom kontinente.