IRQUIEM
OBLASŤ VÝSKYTU - KAMČATKA
Pred desiatimi tisíckami rokov sa v Severnej Amerike, od Aljašky až po Kaliforiu, túlali posledné gigantické medvede. Americkí vedci súdia, že Arctodus simus bol jednou z najväčších pozemských šeliem - 2 metre vysoký a vážiaci 2 tuny, lebku mal 35cm dlhú a prestavoval smrteľné nebezpečenstvo pre všetko živé.
V Amerike už dávno vyhynul, ale podľa niektorých odborníkov prežíva v odľahlých oblastiach Kamčatky a Čukotky. V severnej časti Kamčatky sa na rozlohe cez 3000 km2 nachádza Korjacký autonómny okruh. Je to kraj odvekých lovcov sobov a kožušinovej zvere Koriakov, Čukčov, Itelmenov a Evenkov. Koriacké pohorie je skoro 900km dlhé s vrcholmi cez 2000m vysokými.
V tomto drsnom, skoro neobývanom prostredí žije Koriacký medvedí boh Kajnyn Kutčo. Tento úctivý názov dali Koriakovia tvorovi snáď trochu podobnému ľadovému medveďovi. Napáda sobie stáda a naháňa hrôzu pastierom aj skúseným lovcom. Podľa očitých svedkov je to hrozivá šelma, podstatne vyššia než obyčajný hnedý medveď. Aj inak sa od neho podstatne líši, zadné nohy má kratšie ako predné a medzi nimi tučný vak, ktorý sa pri pohybe dotýka zeme. Jeho chôdza je veľmi zvláštna. Pri chôdzi dáva najprv predné nohy vpred a potom zdvihne zadné nohy - je to údajne pohyb podobný chôdzi nejakej obrej húsenice. Preto Koriakovia a Čukčovia vymysleli pre neznámeho tvora tiež prezývku Irquiem, čo znamená „ťahajúci nohavice po zemi“.
Koriackí chovatelia sobov sa tohto predátora veľmi boja, pretože jeho prítomnosť znamená ohrozenie celého stáda. A aj keď sa pokúšajú pred ním stádo ubrániť je to vo väčšine prípadov márne. Irquiem je mimoriadne prešibaný a jeho ulovenie je takmer nemožné. V Karaginskej oblasti vraj jediný Irquiem decimoval stáda sobov po dobu celých 25 rokov a žiadny zo skúsených lovcov ho nebol schopný uloviť. Je mimoriadne nebezpečný aj pre človeka. Miestni obyvatelia zdôrazňujú, že sa pohybuje veľmi rýchlo, tak rýchlo ako by mal 6 nôh a nie iba 4. Srsť má krátku a priliehavú. Pohybuje sa skôr ako veľká mačka než ako medveď. Je nesmierne dravý a živí sa výhradne mäsom.
Významný ruský zoológ Dr. Nikolaj Verešchagin prehlásil, že by to v skutočnosti mohla byť doposiaľ žijúca vývojová línia medveďa s krátkym ňufákom - Arctodus simus, o ktorom sa predpokladalo, že vyhynul behom pleistocénu.
Títo tvorovia - najväčší predátori medzi cicavcami, ktorí kedy obývali našu Zem - žili od Severnej Ameriky, cez Aljašku až po Mexiko a boli povestnými lovcami bizónov. Predstavte si najväčšiu šelmu, ktorá kedy obývala našu modrú planétu, najväčšieho dravca medzi cicavcami meriaceho v kohútiku až 1,70m a vážiaceho 1,5 tony, ktorý vypadá ako medveď skrížený s obrovskou mačkovitou šelmou. Od každého zdedil to najhoršie: od medveďov silu čeľustí a hrozivé pazúry a od mačkovitej šelmy zase mrštnosť a rýchlosť. Pokiaľ sme si schopní vo svojej fantázií predstaviť podobné monštrum, máme skutočne desivého predátora, ktorý presne odpovedá popisu pleistocénneho medveďa Arctodus simus. Hovorilo sa mu tiež buldočí medveď vďaka jeho neobyčajne širokému ňufáku a krátkej tvári.
V roku 1987 profesor Vereščagin zverejnil nasledujúce informácie: „Minulú zimu som dostal zaujímavý list zo severnej Kamčatky. Jeho autor mi v ňom oznámil, že v priebehu uplynulého desaťročia sa on a jeho priatelia občas stretli s medveďom, ktorý je 2× väčší než bežný kamčatský medveď hnedý. Jeho výška v lopatkách je 170cm a jeho hmotnosť presahuje váhu 1 a pol tuny. Medveď je veľmi vzácny ale v Oliutorskom, Karaginskom a Tigilskom okrese zastrelili miestni chovatelia sobov tieto medvede v rokoch 1976, 1980 a 1982."
Kamčatka je známa ako ostrov veľkých medveďov. Lovci v tejto oblasti si privykli pohľadu na skutočne veľké medvedie exempláre. Napriek tomu oznámili zoológom v Moskve výskyt vzácne sa vyskytujúceho obrovského druhu, anomálne sa chovajúceho medveďa s malou lebkou, dlhými končatinami a netradičným štýlom chôdze. Prvé správy o Irqiemovi sa objavili v roku 1987. Bola získaná koža a lebka, obidva exempláre sú uložené v múzeu v Petrohrade. Časom sa podarilo lovcom získať aj niekoľko svetlejších koží s lebkou tohto obra, ktorého laba dosahuje dĺžky 30cm a šírky 20cm.
V súčasnej dobe medveďa hľadá lovec Rodion Nikolajevič Sivolobov, človek ktorý už roky zbiera informácie a správy po celej Kamčatke. Tvrdí, že v roku 1994 Irquiema videl. Všimol si ho zo vzdialenosti 60m ako trhá mäso z koristi. Lovec však nemal pri sebe uspávacie strely a nechcel zabiť tak vzácneho tvora.
Po väčšinu pleistocénu bola Aljaška spojená s východnou Áziou dosť širokým pevninským mostom, ktorý priamo zahŕňal aj Kamčatku. Tadiaľ voľne prúdili zvieratá oboma smermi. To je dôvod prečo je kamčatský medveď hnedý tak blízko príbuzný s aljašským kodiakom. Medveď hnedý prenikol z Ázie do Severnej Ameriky. Mohol opačným smerom cestovať Arctodus simus a uchytiť sa na Kamčatke? Mohol by prežiť dodnes? Správy, ktoré odtiaľ občas prichádzajú to naznačujú.
Diskusná téma: Irquiem
Neboli nájdené žiadne príspevky.