CHAIMPLAINSKÁ PRÍŠERA
OBLASŤ VÝSKYTU - KANADA, JUŽNE OD MONTREALU
Jazero Champlain sa rozprestiera od najsevernejšieho bodu Kanady až po juh k Whitehall, NY. Mnoho ľudí verí, že je domovom americkej verzie Lochnesskej príšery. Champ, ako sa táto príšerka nazýva, bol zatiaľ potvrdení v stovkách pozorovaní. Jazero (a vďaka nemu i príšera) je pomenované po objaviteľovi Samuelovi de Champlainovi, ktorý často - ale úplne nepravdivo - hovoril, že bol prvý kto príšeru popísal.
Zaujímavosťou je aj to, že celé okolie verí natoľko v jej existenciu, že ako New York State Assembly, tak Vermont Legislature prehlásili tvora za chráneného živočícha. Veľká časť tejto povesti o príšere nespočíva iba na pozorovaniach ale tiež na fotografii, ktorú v roku 1977 nafotila Sanda Mansiová. Tento záber je zatiaľ viac menej (neexistujú negatívy, ani viac fotografií z rôznych uhlov - sami si povedzte , že ťažko vysvetlíte takej potvore aby zapózovala pre ďalšie generácie) braný ako pravý. V roku 1993 bol podrobený opätovnej dôkladnej analýze vďaka tomu, že väčšina zo záberov Nessie boli prehlásené za podvrh, ale nikto jej pravosť nevyvrátil.
Sanda Mansiová ho nafotila, keď bola so svojou rodinou v jedno májové popoludnie onoho roku na dovolenke na prechádzke okolo jazera. Avšak nedošla veľmi ďaleko od miesta kde stanovali, keď jej dve deti a priateľa zaujal akýsi nekľud na hladine. Zatiaľ čo priateľ sa vrátil do auta pre fotoaparát, deti išli bližšie k vode. Medzitým sa na hladine už Champ vynoril. Ako ona sama hovorí: "Ani som sa nebála, snažila som si iba vysvetliť, čo to vlastne vidím. Keď sa Tony vrátil s fotoaparátom, uvidel to čo ja a začal kričať nech idú deti od jazera ďalej." Deti poslúchli, Sandra urobila fotku a potom fotoaparát položila a pozorovala Champa ešte 5-7 minúť, než objekt zmizol po hladinou.
Na internete je k dispozícií krátký videozáznam Champa. Na videu je jasne vidieť rýchlosť, ktorou sa tvor pohybuje. Keď sa video „krokuje“, tak je krásne vidieť ako sa Champ nahrbí, hlava sa trochu priblíži k telu a potom vystrelí ako raketa... Záber bol podľa priloženého listu zaslaní Charlotte na Channel 3, no tí sa už späť neozvali. Preto bol nakoniec „venovaný“ serveru Sci Fi.
Pravdepodobne by sme medzi svojimi priateľmi márne hľadali niekoho, kto by v živote nepočul legendy a svedectvá o príšere zo škétskeho jazera Loch Ness. Pravdepodobne by sme medzi svojimi priateľmi márne hľadali niekoho, kto počul aj o iných jazerných obludách, či už zo zemí bývalého Sovietskeho zväzu alebo Kanadských jazier. Preto dávame prednosť práve týmto tvorom, pred slávnou Lochnesskou príšerou, teda aspoň zatiaľ.
Jazero Champlain sa nachádza v Kanade, južne od Montrealu. Je pomenované po svojom objaviteľovi, francúzskom cestovateľovi Samuelovi de Champlainovy, ktorý ho prvýkrát spomenul v roku 1609. Bol tiež prvým človekom, ktorý podal správu o podivnom tvorovi, ktorý jazero obýva. V nasledujúcich 380 rokoch bola rada očitých svedkov, ktorí boli ochotní dať ruku do ohňa a odprisahať, že Champa na vlastné oči videli. Tým, ako to pri pátraniach po záhadných tvoroch býva, začalo pátranie či už sporadické alebo systematické. K tým prvým patria desiatky svedectiev, najviac od najrôznejších turistov, z ktorých za spomenutie stojí tie najzaujímavejšie. Farebná fotografia od manželov Mansiových, z júla 1977 je zatiaľ najpozoruhodnejším dôkazom Champovej existenci, a preto ju tu uvádzame. Je na nej jasne viditeľný dlhý krk s dosť veľkou hlavou a časť chrbátu. Fotografia bola pochopiteľne podrobená odbornej analýze. Nejde o podvrh. Champ bol vyfotografovaný zo vzdialenosti cca 45-50 metrov a podľa výpočtu bola zistená aj jeho približná dĺžka: 9-12 metrov. Ďalším svedectvom, i keď chronologicky o mnoho starším, bolo pozorovanie istého doktora Brighamema z júla 1880, kedy v zátoke Missiquoi, na kanadskej strane jazera, uvidel hlavu a časť tela vynorenú nad hladinou. Údajne merala okolo 6 metrov a oči mali zelený odtieň. O mnoho zaujímavejšia správa pochádza zo septembra 1899, kedy vraj tvor dokonca vystúpil aj na breh! Chrbát mal tmavý, brucho svetlé. Ako vidno, svedkovia sa doslova predháňajú vo svojich pozorovaniach.
Vedci majú k celej kauze trochu skeptický prístup. Jazero sa aj napriek svojej 177 km dĺžke, stalo predmetom systematického výskumu. Joseph Zarzynski sa so svojim tímom potápačov a s najmodernejšími sonarmi rozhodol konečne vyriešiť rébus Champovej existencie. Tento výskum prebieha už od roku 1975 avšak zatiaľ sa im nepodarilo záhadného tvora nájsť. 10. autgusta 1988 v 18:50 sa na neho však predsa len usmialo šťastie: na hladine, vo vzdialenosti cca 300-400 m, uvidel veľký predmet, ktorý sa pohyboval vlastnou silou. Okamžite urobil fotky, ale vzhľadom k veľkej vzdialenosti fotky neoplývajú kvalitou. Z leta 1988 pochádza súhrnná správa o ôsmych pozorovaniach Champa. Vedci zhromaždili radu svedectiev a dali dokopy aj Champovu rekonštrukciu. Je až úžasné ako sa jeho podoba zhoduje s podobou Lochnessky. Obe sú ako vystrihnuté z Burianových obrázkov druhohôrnych vodných jašterov patriacim k tzv. Plesiosaurom, ktorí sa živili rybami, pravdepodobne rovnako ako Champ. Súčasné jazero Champlain je pozostatkom veľkého vnútrozemského mora, ktoré sa tu rozprestieralo ako v druhohorách, tak po značnú časť treťohôr.
Nie je bez zaujímavosti, že zvesti o tajomnej jazernej príšere pochádzajú od indiánov kmeňa Hurónov už z predkolonizačnej doby...
24. novembra 1998, Štěpán Rak