PRÍŠERA Z JAZERA VAN
OBLASŤ VÝSKYTU - TURECKO
V novembri 1995 sa vydal tým vedcov a bádateľov podporovaný tureckou vládou k najväčšiemu tureckému jazeru Van, aby pátral po príšere podobnej dinosaurovi, ktorú videlo už niekoľko očitých svedkov. Bol medzi nimi Bestami Alkan zastupujúci guvernér provincie Van, ktorý túto príšeru videl na pikniku pred 6 mesiacmi.
Ďalším prominentným pozorovateľom bol Zeki Ergezen, člen parlamentu provincie Bitlis, ktorý tvrdí, že príšeru zahliadol keď navštívil jazero so svojou ženou. Podľa niektorých záznamov je príšera z jazera čierna, približne 7 až 9 metrov dlhá s trojuholníkovými výbežkami na chrbte (možno rada vztýčených plutiev) a má veľmi chlpatú, rohatú hlavu. Ďalšie popisy hovoria o bielej príšere s čiernym pruhom na chrbte. Dokonca existujú správy o pozorovaní dvoch príšere zároveň, čo by mohlo vysvetľovať dva veľmi odlišné popisy. Správa o príšere prišla tiež od jazera Ercek asi 20 míľ východne od jazera Van a očití svedkovia ju prirovnali k bielemu vodnému koňovi.
Pred časom sa objavil amatérsky filmový záznam natočený 12. júna 1997. Bol podrobený počítačovému rozboru. V prípade záberov z jazera Van zaujala predovšetkým druhá sekvencia. Tajomný tvoj svojimi pohybmi vo vode veľmi pripomína aligátora a preto sa môžeme domnievať, že sa jedná o dravého jaštera. V posledných záberoch sa vodou mihne špička chvosta. Tretia sekvencia bola podrobená veľmi dôslednúmu prieskumu za pomocí kníh, nožníc a pravítok. Po vystrihnutí najlepšej fotografie hlavy tvora, nastal okamžik študovania možnej podobnosti so zdokumentovanými adeptmi z radov skamenelej minulosti. Podrobným štúdiou s prihliadnutím na fakt, že jazerná príšera Van nebola nikdy videná na suchu sa došlo k záveru, že najlepším adeptom by mohol byť Pliosaurus.
Jeho hlava ideálne zapadá do snímky príšery. Morský Plesiosaurus rodu Pliosaurus patrí medzi dlhohlavých a krátkokrkých zástupcov skutočných vládcov všetkých druhohorných morí. Už v dobe triasu sa dokonale prispôsobili morskému životu - mali 4 charakteristické pádlovité končatiny. Behom 160 miliónov rokov ďalšieho vývoja, v kriede, sa u Plesiosaurov podobne ako u Ichtiosaurov objavilo výrazné zmnoženie prstov (hyperfalangia). Tým sa vlastné pádlo rozšírilo a značne predĺžilo, zatiaľ čo pôvodné kosti končatín vnútri tela sa silne skrátili. Tiež sa vytvoril brušný kôš druhotných rebier.
Pliosaurus predstavoval veľmi rýchleho dravého živočícha. Bleskurýchlym pohybom lovil ryby mohutnými ozubenými čeľusťami. Z jazera Van, ale nie je hlásený jediný útok na človeka, čo je tiež zaujímavý aspekt. Musí ísť teda o tvora výlučne potravinovo závislého na produktoch jazera. Dĺžka Pliosaura bola okolo 5 metrov čo by tiež relatívne odpovedalo dĺžke pozorovaného tvora. Druhá časť bádania sa zamerala na pozorovanie rovnakého tvora v neďalekom jazere Ercek. Toto jazero je vzdialené 12 míľ, ale neďaleko jazera Ercek tečie rieka vlievajúca sa do jazera Van. Napriek veľkej snahe o informácie, či by Plesiosaury mohli svoje končatiny používať aj k pomalému presunu z jedného vodného toku do iného vodného toku, nie je nikto schopný tieto informácie podať. V prípade, že by končatiny Pliosaura boli schopné túto činnosť vykonať, záhada výskytu v jazere Ercek by bola objasnená. Ale je tu ešte jedno úskalie a to je fakt, že krajina okolo jazera Van je položená vo vysokohorskom prostredí s veľhorami presahujúcimi 3 000m. Doposiaľ nikto neprešiel trasu medzi riekou a jazerom Ercek a neoveril či je presun z rieky do jazera technicky vôbec možný.
Prvé obdobie druhohôr - trias, sa ešte od predchádzajúceho permu príliš nelíšil. Pretrvávala naďalej teplá a suchá klíma a na súšach prevládali púšte a polopúšte. Kontinenty boli stále ešte spojené v Pangeu a to umožňovalo všeobecné rozšírenie rady stavovcov, obzvlášť plazov. V jure sa však Pangea začína drobiť, najprv sa znova oddeľuje severná časť kontinentu - Laurázia od južnej Gondwany. Ďalšie delenie Laurázie pritom pokračuje rýchlejšie, zatiaľ čo jednotlivé kryhy Gondwany sú ešte spojené. Teplá klíma stále trvá, ale je podstatne vlhšia. Okraje kontinentov sú v omnoho väčšej miere zaplavené plytkým morom. Behom kriedy sa kontinenty od seba oddeľujú skoro do takej podoby akú poznáme dnes. Súčasne vznikali veľké pásma pohorí (Andy, Alpy, Himaláje...). Do tej doby stále teplé a vlhké počasie sa na konci druhohôr náhle ochladzuje a stupňujú sa jeho ročné výkyvy. Odstredivý pohyb pevninských krýh je pomerne rýchly, takže na konci druhohôr sa tvárnosť našej planéty už podobná tej dnešnej. Druhohorám sa tiež hovorí "vek plazov". Tieto plazy však už nie sú staré anapsidné a synapsidné typy, ktoré panovali v perme a triase. Od jury ovládajú druhohornú prírodu 3 pokročilejšie podtriedy - eurapsidi, archosaury a lepidosaury. Ich počiatočný vývoj však spadá do triasu. Eurapsidi zahrnujú 4 rady výlučne morských plazov. Pevninu ovládali archosaury, z ktorých jedna vetva vedie až k dnešných krokodílom. Lepidosauria vytvorila množstvo drobnejších foriem, z ktorých hadi a jašterice žijú dodnes. Ale o meno druhohôr sa zaslúžili predovšetkým dve skupiny plazov, za A eurapsidi a za B archosaury. Ich vláda na našej planéte trvala 160 miliónov rokov a bola náhle, v plnom rozvoji, ukončená zmenami živnotného prostredia na konci kriedy.
Čo vlastne ťahalo suchozemské plazy späť do mora? Návrat plazov späť do vody nie je zase tak nepochopiteľný ako sa na prvý pohľad môže zdať. Naopak - poskytuje im radu výhod, predovšetkým pohyb vyžaduje oveľa menej námahy. Plávajúci plaz spotrebuje k pohybu iba zlomok energie potrebnej k pohybu na súši. Navyše si všetky plazy udržali rybí spôsob pohybu - stále sa ešte priečne vlnia. Za dlhé milióny rokov vo vode sa jednotlivé typy stále prispôsobovali zmenenému prostrediu. U druhohorných čeľadí morských krokodílov sa predĺžil trup a charakteristické brnenia kožných doštičiek suchozemských predchodcov sa buď zmenšilo alebo zaniklo úplne. Ale vráťme sa k pôvodnej téme a to k jazeru Van.
Možné dedukcie o prežití Plesiosaura v sladkej vode objasňuje aj existenciu krokodílov v sladkej vode. Prečo by sa nemohol Plesiosaurus tiež aklimatizovať. Cesta môže viesť práve cez krokodílov. V jednom jazeirku prostred africkej púšte žije oddelená populácia krokodílov. Táto populácia nielen že sama koriguje svoje množstvo na malom priestore, ale tiež vedci dokázali, že ich veľkosť sa vzhľadom k malej ploche zmenšila. Ako v podstate všetci vieme, krokodíl je teritoriálny jedinec chrániaci si svoje teritórium a to aj za cenu kanibalizmu. V teritóriu krokodílov je vždy iba toľko jedincov koľko daná lokalita uživí. Krokodíly kladú vajíčka v okolí svojho teritória, čo by mohlo platiť aj o Plesiosauroch. V prípade existencie Plesiosaura v jazere Van musia existovať tiež hniezda či zvyšky po liahnutí. Samica Plesiosaura by mala klásť vajcia o približnej veľkosti 20 cm. Keďže jazero Van leží vo vyššej nadmorskej polohe mali by byť hniezda v mieste, ktoré zachováva stálu priemernú teplotu a sucho. Tu je zaujímavý námet na pátranie a v podstate možnosť získania stopercentného dôkazu existencie Plesiosaura.
Za negatívum filmu, ktoré trochu kazí bádanie v určení druhu tvora je prvá časť dokumentu kedy tvor na hladine má vyslovene výrastky na chrbte ako už spomínaní aligátory. Napriek všetkým zdrojom dokumentácie nie sme tento jav schopní vysvetliť a bohužiaľ žiadne ilustrácie Plesiosaurov tento jav nezachycujú. Veríme však, že časom sa objaví viac kvalitnejších filmov či fotografií a dozvieme sa o tomto fenoméne viac.