VOLÁNIKOVÝ ŽRALOK
Volánikový žralok alias najväčší kandidát na vysvetlenie fenoménu morského hada
V auguste roku 1880 ulovil kapitán Hann v New Harboru v štáte Maine zatiaľ neidentifikovaného tvora, ktorý pripomínal záhadných žralokov. Podľa správy v Sea-Side Press uverejnenej v tej dobe:
"... Pán Hann z Pemaquidu nedávno chytil to svojich sietí tvora, ktorého by sme mohli nazvať mladým morským hadom. Bol asi 7,5 m dlhý, v najširšej časti mal priemer 20 cm a tvarom sa podobal úhorovi. Hlavu mal plochú a horná časť presahovala časť cez malú tlamu obsahujúcu ostré zuby. Bol nájdený mŕtvy..."
Táto správa upútala veľkú pozornosť a ichtyológ prof. Spencer baird z Americkej komisie pre výskum rýb získal od kapitána ďalšie podrobnosti týkajúce sa jeho kuriózneho úlovku. Dozvedel sa, že jeho koža bola veľmi pekná a bol na nej pár malých plutiev umiestnených kúsok za hlavou a jedna trojuholníková plutva nad nimi na chrbáte. Ďalšia bola už iba nízka chvostová plutva, tvarom veľmi podobná úhoru.
Súdiac podľa jednoduchého nákresu načrtnutého Hannom sa zdalo, že jeho ryba mala iba 3 páry žiabier odkrytých ako u žralokov. Všetci súčasní žraloci však majú aspoň 5 párov, niektorí majú aj 6, alebo dokonca 7 párov. Okrem toho mala tlamu umiestnenú na samom vrcholku hlavy a nie naspodku, ako to majú všetky v súčasnosti známe žraloky. V liste z 24. septembra 1880 Baird pokladá túto rybu za úplne nový druh, ale pretože ju Hann neuchoval, jej identita je po viac než sto rokoch rovnako záhadná ako vtedy.
V dobe kedy Hann rybu uloviť poskytoval tvar jej teľa podobný hadovi rovnako ako v hornej časti umiestnená tlama, podporu názoru, že skôr ide o zvláštny druh úhora. Predstava žraloka tvarovaného ako had sa zdala príliš bizarná až do roku 1884.
V priebehu rokov 1879 - 1881 priviezol do Viedne rakúsky prírodovedec Doderlein zbierku japonských rýb, ktorá zahrňovala 2 druhy veľmi kurióznych žralokov podobných úhorovi s tlamou umiestnenou hore a teda patriacich k druhu až do tej doby vedcom neznámemu. Časom bol druh formálne popísaný ako žralok volánikový a je upozorňované na jeho dva najzákladnejšie znaky. Za prvé, jeho extrémne štíhle telo - dosahujúce celkovej dĺžky 2 m čo mu dodáva neočakávane hadí vzhľad. Za druhé, šestica žiabier po oboch stranách jeho hrdla má volánikové okraje, čo je pri súčasných žralokoch unikátne, ale bolo to bežné pri rôznych primitívnych žralokoch pred 400 miliónmi rokov v období devonu. Volánikový žralok žije vo veľkých hĺbkach, kde sa živí chobotnicami a kalamármi, je veľmi rozšírený a obýva Atlantický oceán a obe strany Pacifiku. Napriek tomu však nie je všeobecne známy druh a jeho o jeho spôsobe života takmer nič nevieme. Jedna z najvýznamnejších špekulácií sa týka jeho veľkosti. Až doposiaľ najdlhší plne overený exemplár neprekročil dĺžku 210 cm. Pokiaľ by však mohol volánikový žralok dosiahnuť o mnoho väčšieho vzrastu, jeho vzhľad by bol nápadne podobný hláseniam pozorovaní veľkého morského hada.
Vzhľadom k tejto skutočnosti je veľmi zaujímavý domnelý morský had vyplavený v prístave v Sydney v auguste 1907. Tento exemplár bol dlhý 3,5 m. Pokiaľ tomu tak bolo, jedná sa prakticky o takmer dvojnásobok oficiálne uznávanej dĺžky volánikového žraloka, čím je pravdepodobnosť výskytu ešte väčších jedincov skrývajúcich sa v hlbinách oceánu oveľa menej neprijateľná, ako by si človek pomyslel. Možnosť, že Hannova neidentifikovateľná ryba patrila k niektorému úplne neznámemu druhu obrieho hada alebo žraloka podobného úhoru a bola príbuzná s o mnoho menším volánikovým žralokom, bola od tej doby dôveryhodnejšia. Tento názor vyslovil pán Dr. Bernard Heuvelmans a zdôraznil, že existencia takéhoto druhu by dostatočne vysvetlila niektoré pozorovania morských hadov.
Diskusná téma: Volánikový žralok
Neboli nájdené žiadne príspevky.