ZÁHADNÉ MEDÚZY
Záujem a špekulácie týkajúce sa neobjavených morských príšer sú tradične sústredené na morské hady, obrie kalamáre a chobotnice či megalodona. Teraz sa budeme venovať téme, ktorá nie je až tak známa, ale isto veľmi zaujímavá. Varovanie pre Vás vážení čitatelia, tieto stvorenia môžu byť tými najnebezpečnejšími príšerami na svete. Viete, že medúzy zabíjajú každoročne viac ľudí ako obávaný žralok ľudožravý nazývaný aj žralok modrý?
MORSKÁ OSA
Existujú menšie druhy medúz s veľmi účinnou toxikáciou so žahavých buniek, ktoré preukázateľne spôsobili úmrtie človeka. Najznámejší z nebezpečných zabijakov je Fleckerova morská osa (Chironex fleckeri) z austrálskych vôd. Austrálska medúza známa ako štvorhranka Fleckerova je veľká iba pár centimetrov a jej nenápadný štvorhranný klobúk je vo vode takmer neviditeľný. Za ním sa však tiahnu tenké a až desať metrov dlhé lepkavé chápadlá s veľkým množstvom žahavých buniek. Pokiaľ sa prichytí sa nechránenej koži plavca, je zle. Jed spôsobuje palčivú bolesť, opuchy a zápaly. Pokiaľ sa postihnutý nezačne topiť už iba kvôli tomu, že sa zľakol (bolesť je tak silná, že mnohé obete si myslia, že na ne zaútočil žralok), tak hrozia kŕče, bezvedomie a zlyhanie srdca. Jej „štipnutie“ je schopné človeka usmrtiť do 3 minút. Môže sa ale trápiť aj dve hodiny. Zaujímavosťou je, že táto medúza - zabijak, bola až do roku 1956 vede úplne neznáma. Pritom sa ale odhaduje, že v Austrálií jej jedu podľahne každoročne 50 ľudí.
A pomyslenie, že v morských hlbinách sú s najväčšou pravdepodobnosťou zatiaľ neznáme obrie medúzy, ktorých chápadlá sú rovnako nebezpečné, je desivé. Táto teória je dokladaná očitými svedectvami, ktorým sa bohužiaľ vďaka nezáujmu o túto tému nedostáva ohlasu a zostávajú v podstate bez povšimnutia.
MEDÚZA VLASATÁ
James Sweeney zaznamenal vo svojej knihe Sea Monsters veľmi zaujímavý prípad, ktorý sa odohral v januári 1973. Morské plavidlo Kuranda vážiace 1 483 ton (a že to už je poriadna váha!) pri plavbe z Austrálie na ostrovy Fidži narazilo na veľmi búrlivé vlny. Behom manévrovania medzi nimi sa predná časť lodi ponorila do vody a zdalo sa, že narazila na niečo pod hladinou. Keď sa predok lode opäť vynoril, bola posádka zdesená pohľadom na obrovskú medúzu, vážiacu najmenej 20 ton, ktorá pokrývala celú prednú časť lode. Táto monštruózne vyzerajúca „škvrna“, do ktorej loď nepochybne narazila, začala svojimi neobyčajne dlhými chápadlami mlátiť do paluby. Pohľad na tvora pripomínal hlavu odpornej príšery zbavenej tela, s nespočetnými hadmi plných jedu namiesto vlasov, ktoré šľahali do všetkých strán.
Bohužiaľ jeden člen posádky sa dostal do kontaktu s chápadlom. Ostatní členovia ho stiahli na palubu, ale chápadlá mu tak vážne popálili telo, že podľa očitých svedkov vypadal ako obarený. Váha príšery hrozila poslať loď ku dnu. Ako uviedol kapitán Kurandy - Smith, bola paluba pokrytá viac než polmetrovou vrstvou slizu z chápadiel, z ktorých niektoré podľa odhadu boli až 60m dlhé. Posádka začala bojovať o prežitie, ale jej úsilie bolo márne. Námorník, ktorý sa dostal do styku s tvorom, umiera. Kapitán lodi vysiela signál S.O.S., na ktorý reaguje námorný záchranný remorkér Hercul vzdialený 450 míľ. Po príjazde nakoniec neuveriteľnú situáciu vyrieši pomocou vysokotlakého rozprašovania pary. Para je zamierená priamo na príšeru a tá nakoniec loď opúšťa spláchnutá do mora.
Po návrate Kurandy do Sydney boli odborne analyzované vzorky rôsolovitého slizu z tejto medúzy. Exemplár, ktorého pochádzali bol predbežne identifikovaný ako Medúza Vlasatá (Cyanea capillata). Jej rozmery sú naozaj monštruózne - priemer zvonu až 2,5m a chápadlá dlhšie ako vráskavec obrovský - až 61m. Táto medúza je mimo svojej veľkosti aj značne jedovatá.
OBRIA MEDÚZA Z BERMÚD
V novembri 1969 narazil pri potápaní Richard Winer a Pat Boatwrigt 14 míľ od pobrežia Bermúd na takmer kruhový, obrí objekt pulzujúci pod nimi v hĺbke 30 až 45 metrov. Objekt bol obrovského vzrastu a mal tmavo-purpurovú farbu s ružovým okrajom.
Jeho veľkosť bola odhadnutá od 15 do 30 metrov v priemere klobúka. Potápači spozorovali, že sa príšera k nim začína zvoľna približovať a prinútilo ich to, aby sami vystúpali čo najvyššou rýchlosťou hore. Ich prenasledovateľ sa zastavil a potom začal klesať do hlbín. Mnoho kryptozoológov uvádza vo svojich knihách prípad, ktorý sa odohral v 80‘ rokoch minulého storočia neďaleko Bordeaux vo Francúzsku. Tento kontroverzný prípad obrej medúzy, ktorá údajne zožrala dve deti a ženu miestneho rybára Henry-ho Baisella vzrušil celé Francúzsko.
Baisell uviedol správu o medúze veľkosti auta, ktorá zhltla jeho rodinu, než zmizla z dohľadu. Nezabránila však jeho zatknutiu miestnou políciou pre vraždu. Napriek vyšetreniu na detektore lži, Baisellovi nebola vražda preukázaná a odmietol svoju verziu zmeniť. V prípade vášho záujmu o tento prípad je uvedený v Fortean Times (jeseň 1990).
Doposiaľ sme sa venovali klasických typom medúz tak ako ich poznáme z kníh, kresieb či televízie. Mali iba obrovské rozmery, či väčšiu dávku jedu. Ale existujú záznamy o tvorovi, ktorý zrejme spadá zaradením medzi medúzy, ale jeho výskyt vo veľkých hlbinách zmenil jeho vzhľad a prispôsobil funkcie jeho základných orgánov.
Veľmi pozoruhodné stretnutie s týmto tvorom, neznámym predstaviteľom špecifického hlbokomorského druhu, popísal potápač behom testovania nového skafandra pre hlbinné potápanie v roku 1953. Pozorovanie sa udialo v južnom Pacifiku. Potápač sledoval žraloka a odpočíval na kraji priepasti vedúcej do omnoho väčších hĺbok, keď v tom sa z priepasti vynorila obrovská matne hnedá, beztvará masa, pomaly pulzujúca a v hlavných rysoch plochá so strapatými okrajmi. I keď táto obluda nemala oči alebo iné na prvý pohľad zistiteľné zmyslové orgány, nejako rozoznala prítomnosť žraloka. Plávala priamo k nemu, pokiaľ sa ho jej horná časť nedotkla. Žralok sa kŕčovito zachvel a bez akéhokoľvek odporu bol vtiahnutý do odpudivého tela obludy. Tá sa ihneď vrátila do priepasti a zanechala vystrašeného potápača, ktorému zrejme žralok zachránil život, o samote.
V minulosti bola uprednostňovaná ako možná identita tohto tvora hlbokomorská chobotnica, ale myslím, že v skutočnosti je omnoho pravdepodobnejším kandidátom na popisovaného predátora hlbinná medúza. Začnime s tým, že všetky chobotnice majú chápadlá, ale mnoho medúz nie.
Všetky medúzy sú vyzbrojené žahavými bunkami a ako možno neviete niektoré aj na povrchu tela, nielen na chápadlách. Tak by sa dalo vysvetliť bezmocné chovanie žraloka. Medúzy majú primitívne zmyslové štruktúry vnímajúce pohyb vody. Preto tento tvor bol bez zraku schopný identifikovať prítomnosť žraloka. Možno, že tiež potápača zachránilo krytie skafandra, ktorý izoloval jeho telesnú teplotu takže bol zmyslom medúzy nezachytiteľný. Ďalším vysvetlením by mohlo byť to, že potápač pri spozorovaní žraloka znehybnel a zmyslové orgány medúzy ho nedokázali zaznamenať.
Takže vážení čitatelia, pokiaľ pri svojich plavbách v južných moriach narazíte na veľké medúzy, radšej ich nechajte na pokoji. Iste nie je zbabelosťou ísť si dať na palubu drink a nevystavovať sa zbytočnému nebezpečenstvu.
Veď teraz už viete, že je hlúpe odmietnuť možnosť, že v rozľahlých oceánoch našej planéty sa vyskytujú medúzy nápadne väčšie než tie, ktoré veda zatiaľ mohla zaznamenať. Väčšina z nich sa môže pohybovať vo veľkých hĺbkach kam ľudská noha doposiaľ nevstúpila, ale tiež migrovať svetovými oceánmi. Medúzy sú pravdepodobne najnebezpečnejšie tvory morských hlbín. I tí najhorlivejší kryptozoológovia pripustili vo svojich knihách fakt, že príliš netúžia po pohľade z očí do očí.
"HIDE" Z CHILE
V chilských legendách existuje bizarná morská príšera nazývaná „hide“. Svojim tvarom pripomína kravskú kožu rozprestretú na zemi s nespočetnými očami po obvodu tela a štyrmi obrovskými očami uprostred. Živí sa tým, že vypláva nad hladinu a zhltne akékoľvek zviera či ľudí, ktorí tam plávajú. Popis sa absolútne nezmieňuje o chápadlách. Aj napriek tomu sa množstvo odborníkoch domnieva, že sa jedná o chobotnicu. Avšak chobotnice majú iba jeden pár očí a nie celú radu po obvode a dva ďalšie hlavné páry.
Naproti tomu má mnoho medúz obvodové zmyslové orgány nazývané rhopalia, ktoré obsahujú jednoduché škvrny v tvare oka citlivé na svetlo. Navyše je tu jedna zarážajúca skutočnosť, že hoci žiadna medúza nemá skutočné oči, niektoré ako napríklad bežne sa vyskytujúce mesačné medúzy Aurelia aurita, majú štyri orgány zdanlivo podobné oku, viditeľné uprostred klobúka (sú to časti ich čriev známe ako žalúdočné vačky). Medúza je ďaleko jasnejším ašpirantom na vysvetlenie chilskej legendy ako uvádzaná chobotnica.
Diskusná téma: Medúzy
Neboli nájdené žiadne príspevky.