YETTI
OBLASŤ VÝSKYTU - NEPÁLSKA ČASŤ HIMALÁJÍ
Mýtus hôr, súčasť horskej mytológie šerpov a iných národov Himalájí. Je veľmi ťažké rozoznať realitu od domorodých bájok. V príbehoch z himalájskych hôr žije od nepamäti. Pre nás Európanov a zvyšok sveta záujem o jeho existencii vyvolala až správa anglického dôstojníka L.A.Wadela v roku 1889. Ten našiel v jednom himalájskom sedle v Tibete odtlačky bosej veľké nohy. Domorodí Tibeťania mu vysvetlili, že stopa pochádza od chlpatých, divých ľudí žijúcich v horách vo vysokých výškach. Správa bola opäť potvrdená v roku 1891 pánom W. Rockhill. Obaja cestovatelia správam domorodcov neprikladali žiadnu dôležitosť a boli presvedčení že domorodci sú slabého ducha a jedná sa o medvede.
Prvé súvislé svedectvo o priamom pozorovaní snežného muža Yettiho pochádza od cestovateľa Williama Knighta a bolo publikované 3. Novembra 1921. Zaujímavé je tiež pozorovanie talianskeho cestovateľa Tombaziho, ktoré mal to šťastie a pozoroval tvora pri trhaní korienkov a zmeral jeho stopy. Slávny je jeho výrok "som úplne neschopný sa k tejto veci nejako vyjadriť".
Nejhmatatelnějším dôkazom jeho existencie sú stopy. Hoci sa o nich západní cestovatelia zmieňovali už od roku 1887, väčšiu pozornosť vzbudili až ich fotografie. V roku 1937 vydal F.S. Smith vôbec prvé snímky odtlačkov stôp a snímky Erica Shiptona s priloženým cepínom vedľa nich dali podnet k serióznemu bádania. V roku 1972 našli horolezci Mc Neely a Cornin z americkej expedície natoľko zreteľné odtlačky, že z nich bolo možné zaobstarať sadrové odliatky. Major Lester Davies, ktorý v roku 1955 podobné odtlačky nafilmoval, k filmu pripojil aj svoj komentár: "Boli hlboké asi 12-15 cm. Sám som s filmovou kamerou a batohom na chrbte vážil zhruba 80kg a moje stopy sa nořili do snehu asi 2, 5 - 3,5 cm. Pomyslel som si, že to musí byť ale pekne mohutný tvor!"
Podľa názoru skeptikov ide o poškodené stopy iných, nám známych živočíchov. Za pôvodcu je najčastejšie považovaný Irbis Horský, Hulman alebo istý druh tibetského medveďa, ktorý je sám takmer legendou. Zoológ W. Tschernezky z londýnskej Queen Mary College vykonal veľmi podrobnú analýzu vyfotografovaných stôp a potvrdil, že sa tieto stopy absolútne nepodobajú stopám ani jedného z uvedených zvierat. Objavujú sa aj očití svedkovia, avšak stále chýbajú preukázateľné materiály v podobe fotografií či filmov.
Veľmi zaujímavé svedectvo podal poľský politický väzeň Slavomir Rawicz, väznený na Sibíri, ktorý podnikol zúfalý a dobrodružný útek spolu so šiestimi spoluväzňami. Utekali cez Himaláje do Sikkimu (malý štát pod ochranou Indie). Po mnoho vyčerpávajúcich pochodoch o celkovej dĺžke 3 000 km, na hranici ľudských síl, sa stretli na horskom hrebeni s dvojicou snežných ľudí a dve hodiny podivné tvory sa strachom pozorovali. Ich výška bola okolo 240 cm, silnej postavy, priame držanie, mocný hrudník a nesmierne dlhé ruky visiace až ku kolenám. Pozorovatelia usúdili že sa jedná o kríženca medveďa a orangutana.
Bolo by na mieste dodať, že svoju strastiplnú cestu opísal Slavomir Rawicz v knihe "Dlhý pochod", ktorá vyšla v roku 1956. Dva roky pred tým, v roku 1954 bola zorganizovaná prvá špeciálna expedícia, ktorá si dala za cieľ legendy o existencii snežného muža potvrdiť, či ich definitívne vyvrátiť. V jej čele stál novinár (celá akcia bola pod patronátom Daily Mail) Ralph Izzard, ktorý síce nepriviezol žiadneho ochočeného Yettiho, ale našiel sa svojimi kolegami niekoľko úplne evidentných stôp po Yettiho pozadí a labách, keď schádzal po svahu dole, ďalej opatrné kroky okolo jazierka , keď skúšal pevnosť ľadu a tiež stopy jeho labý, ktoré urobil po tom, čo si uvedomil, že predsa len urobí lepšie, keď pôjde okolo! A čo viac, šerpovia mu priniesli dokonca trus, vraj pravý Yettiov, v ktorom našli zvyšky jeho večere: kostičky a srsť jarabíc...
Snežný muž, Yetti, predstavuje jednu z veľkých záhad súčasnej vedy. Väčšina "serióznych" zoológov v jeho existenciu neverí, ale existuje dosť nadšencov, ktorí sú ochotní na neho prisahať. Patrí medzi ne najslávnejší horolezci a znalci veľhôr, preto nemožno túto legendu len tak prejsť posmechom. Väčšina hypotéz, pripúšťajúcich existenciu snežného muža, sa ho snažia vysvetľovať ako príslušníka niektorého z druhov hominidov, ktorí sú považovaní za vyhynutých. Najčastejšie sa udáva, že by mohlo ísť o zvyšky neandrtálcov, ktorí zdegenerovali a ustúpili pred úspešnejším druhom homo sapiens sapiens do pustín. Nemusí to pritom byť nevyhnutne len Himaláje, hoci odtiaľ prichádzajú tieto povesti najčastejšie. Podobné legendy sú známe i z mnohých oblastí Sibíra. Jakutskí Evenkovia túto bytosť nazývajú čučuna, kým v povodí Obu jej hovoria Utena-jechti-Agen, teda "ten, ktorý sa túla po lese", inde zase almast, lakšir aj inak. V Malajzii je to Orang-dalam, čiže "vnútorný človek" a na americkej pevnine populárny Big Foot - Veľká noha, alebo aj sasketch. Číňania majú svojho jie-žena, ktorý je údajne 2,5 metra vysoký a má červenú srsť. Z Mongolska zase v jednej zo svojich kníh prináša zaujímavá svedectvo známy český záhadolog Ivan Mackerle. Mongolsko je v tomto ohľade vôbec veľmi nádejné. Už v roku 1958 sa českému antropológovi Emilovi Vlčkovi podarilo v jednej tamojšej budhistickej knižnici nájsť zrejme najstaršie známe vyobrazenie záhadného tvora. Nachádzalo sa v dvesto rokov starom spisu, ktorý je akýmsi atlasom tibetskej fauny. Medzi bežnými živočíšnymi druhmi tej oblasti celkom samozrejme uvádza aj akéhosi divokého muža. Na obrázku sú jasne viditeľné rysy primáta vývojovo blízkeho človeku: s plochou "ľudskou" tvárou a obratnými dlhými prstami, ktorý stojí na zadných končatinách.
Dôkazy a podvody
Existujú aj početné fotografie a odliatky stôp yettiho v snehu alebo v bahne. Podľa nich je chodidlo dlhé, bez pazúrov a s výrazne oddeleným palcom. Najzachovalejšie odtlačky majú zrejmé aj také detaily ako daktyloskopické ryhy. Vyvracajú tak nielen tvrdenia o falzifikátoch, ale aj hypotézu, podľa ktorej ide o slnkom zväčšené a zdeformované stopy bežného tvora, napríklad líšky alebo niektorého hlodavca. Tento názor podporuje napríklad známy britský spisovateľ a lovec záhad Arthur C. Clarke.
Nie je bez zaujímavosti, že na krok od rozlúšteniu záhady možno bol maršal Rybalko, veliteľ vojsk, ktorá koncom druhej svetovej vojny čistila Prahu od Nemcov. Za svojho pôsobenia v Číne v 30. rokoch jeho jazdný oddiel údajne polapil tvora, ktorý podľa opisu zodpovedal vyhynulému pitekantropovi. Rybalko ho chcel v klietke dopraviť do Moskvy, yetti však po niekoľkých dňoch zahynul a tým celá vec skončila - budúceho maršala vraj nejako nenapadlo, že aj mŕtve telo by mohlo mať mimoriadnu vedeckú hodnotu. Definitívne jasno chcel do záhady vniesť slávny premožiteľa Mt. Everestu Edmund Hillary. V päťdesiatych rokoch 20. storočia preto do Himalájí podnikol štedro sponzorovanú expedíciu, ktorá mala jediné poslanie: priniesť rozhodujúci dôkaz. Pátranie vykonávalo šesto skúsených horolezcov a miestnych Šerpov, žiadne výsledky však neprinieslo. Nakoniec sklamaný Hillary získal od mníchov z jedného lamaistického kláštora aspoň "skalp snežného muža". Skutočne navodzoval predstavu, že pochádza z temena tvora podobného veľkej gorile. Bola z toho veľká senzácia - do doby, než skalp dostal k preskúmaniu belgický kryptobiolog Bernard Heuvelmans. Jeho diagnóza bola jednoznačná a zdrvujúca: mimo všetku pochybnosť bol "skalp" v skutočnosti zhotovený z kože horskej kozy.
Čo povedať nakoniec? Túto rečnícku otázku snáď najlepšie odpovedal sám Ralph Izzard: "... Keď samotné odtlačky prstov stačia na to, aby niekoho priviedli na šibenicu, mali by stopy stačiť na to, aby dokázali niečiu existenciu ... "
Šerpovia rozpoznávajú tri druhy Yettiho:
Prvý sa nazýva DZU TEH a je mohutný, porastený hustou srsťou a požiera dobytok. Podľa miestnych prameňov môže ísť o osobitný druh tibetského medveďa.
Druhý typ je nazývaný šerpy Thelma, čo v preklade znamená malý muž. Vraj s krikom pobieha a zbiera vetvy. Snáď sa jedná o Gibbona, aj keď sa títo tvorovia severne od Brahma nevyskytujú.
Tretí typ - skutočný snežný muž - je nazývaný MIH TEH. Je to divoký, ľudoopov podobný tvor porastený čiernou alebo červenou srsťou, s klasickým postavením palca na chodidle proti ostatným prstom, pohybujú sa vo výškach okolo 6100 m a možno vyššie.
Diskusná téma: Yetti
Neboli nájdené žiadne príspevky.