Opisy tohto živočícha udávajú ako výrazný znak hrivu dlhých vlasov väčšinou čiernej farby, osrstené telo, podsaditú postavu a relatívne dlhé paže. Tvár nesie celý rad ľudských rysov a ako domorodci, tak aj bieli osadníci, ktorí sa s ním stretli, sa zdráhali vyhlásiť orang pendeka za zviera. Skôr ho považujú za mimoriadný typ človeka. Pretože oblasť Indonézie sa preslávila v minulosti nálezmi pozostatkov ľudského predka Homo erectus, zastávajú niektorí autori (najmä z radov novinárov) názor, že sa jedná o prežívajúcu populáciu tohto nášho predchodcu. Aj v prípade, že by to bola pravda, by ale mal súčasný orang pendek za sebou niekoľko sto tisíc rokov ďalšieho vývoja a mohol sa svojmu fosilnému predkovi vzdialiť rovnako veľa ako náš vlastný druh a samozrejme úplne iným smerom.

V povestiach niektorých národov žijúcich v indomalajskej oblasti sú zmienky o konfliktoch so zástupcami akejsi veľmi primitívnej ľudskej rasy. Je otázkou, či dnes samotársky žijúce orang pendek nebol predtým výdatnejším a nevytváral tlupy, ktoré v nejakom ohľade konkurovali miestnym obyvateľom. Dnes je ale situácia iná. Hoci na Borneu sa ho domorodci miestami boja, nezdá sa, že by bol pre človeka nejako nebezpečný a na Sumatre je považovaný za vzácneho a neškodného tvora.

Najviac údajov o orang pendekovi získala v 90. rokoch 20. storočia zoologička Deborah Martyrová, ktorá opakovane po niekoľko rokov vykonávala výskum v národnom parku Kerinci Seblat v pohorí Barisan na Sumatre. Našla tu radu odtlačkov stôp niekoľkých rôznych jedincov, zaznamenala desiatky svedectiev a niekoľkokrát záhadného živočícha z diaľky zazrela. Bohužiaľ sa jej nepodarilo získať žiadny presvedčivý dôkaz jeho existencie.

Posledné správy hovoria o tom, že dlhodobé skúmanie chlpov a odliatkov stôp dovezených zo Sumatry skupinou nadšencov vedených Adamom Daviesa v roku 2001 viedlo k záveru, že oboje pochádza od skutočne žijúceho, vede zatiaľ neznámeho tvora veľmi blízkeho človeku. Pretože súčasťou testov bolo aj skúmanie DNA z nájdených chlpov, možno ich výsledok považovať za dôležitý krok pre potvrdenie existencie tohto druhu. Nezostáva než dúfať, že niekto ďalší bude mať viac šťastia a získa ešte presvedčivejší materiál. Skoré uznanie existencie tohto druhu by totiž nielen podporilo ďalší výskum, ktorý by pomohol získať cenné údaje o vývoji človeka alebo hominidov vôbec, ale najmä by uľahčilo jeho ochranu, ktorá by inak vzhľadom na pokračujúcu deštrukciu tropických dažďových lesov mohla prísť neskoro.

BBC nedávno o orang pendekovi odvysielala reláciu kde predložila známe fakty a potom sa spýtala svojich divákov na názor. Dve tretiny predkladané dôkazy presvedčili, tretina naďalej neverí. Ale cez všetky pochybovačne zdvihnutá obočia možno tvrdiť, že už dnes Daviesove nálezy potvrdzujú, že himalájsky yetti má na Sumatre príbuzného prinajmenšom podobných kvalít a vierohodnosti.

Orang Pendek odhalený?

12. 10. 2004 svetovými médiami prebehla správa, že Adam Davi a Andrew Sanderson našli stopy, ktoré zodpovedajú tým, ktoré našli pred tromi rokmi v rovnakej lokalite, teda džungliach na Sumatre. Tieto nové stopy sa našli oblasti Bukkantingi a nebolo ich málo. Podľa slov oboch bádateľov - nadšencov, stopovali tohto Yetiho džungle celých 500 metrov, až sa porast stal natoľko nepriestupným, že nemohli pokračovať ďalej. To, že pred tromi rokmi našli vo vzdialenejšej oblasti rovnaké stopy a dokonca vlasy, ktoré boli identifikované ako patriace neznámemu druhu opice, by nasvedčovalo tomu, že zvieratá migrujú, alebo je ich tam dokonca viac.

"Keď sme pricestovali do Bukkantingi, oslovili nás dedinčania, že videli Orang Pendeka pred dvoma dňami, ako jedol ovocie na jednej z fariem na okraji dediny. Urobili sme základný tábor a o dva dni neskôr sa vydali za pomoci sprievodcu do danej oblasti. Našli sme stopy a skúmali ich. V tom nás sprievodca upozornil, že počuje jeho volanie. Počuli sme ho tiež, ale v tej hustej džungli sme ho nemohli nafilmovať. ", Povedal Davies pre rozhovor s BBC News Online.