ALMAS
OBLASŤ VÝSKYTU - MONGOLSKO
Obrovský objav českého antropológa Dr. Emanuela Vlčka, ktorý učinil v roku 1958 v knižnici kláštora Gandanu v Mongolsku. V knihe Nádherné zdobená kniha o pôvode liečiv našiel Dr. Vlček vo faune Tibetu vyobrazenie divokého človeka medzi skupinou medveďov a skupinou opíc. Vedľa obrázku je jeho meno v tibetštine, čínštine a mongolčine.
Prvá písomná správa o Almasovi pochádza z roku 1430 od Hansa Schtilberga. Tento bavorský šľachtič sa dostal do tureckého zajatia, odkiaľ bol predaný Tatárom a nakoniec skončil ako sluha v družine mongolského princa Egidiho. Vo svojom denníku, ktorý je dnes uložený v oddelení rukopisov Mestskej knižnice v Mníchove, píše o neprezkúmanom kraji, nachádzajúcim sa severne za pohorím Arbus.
"...tunajší domorodci tvrdia, že v týchto pustinách nemôže nikto prežiť, pretože tam žije veľa hadov a divokých zvierat. V horách žijú divokí ľudia, ktorí ale nemajú nič spoločné s normálnym človekom. Sú porastený srsťou, iba tvár a dlane majú holé. Pobehujú v horách ako zvieratá, jedia lupene rastlín, trávu a všetko čo nájdu. Náčeľník obyvateľov tohoto územia daroval princovi Egidimu ako dar pár týchto divých ľudí, ktorý bol v horách chytený spoločne s troma podivnými koňmi veľkosti somára a ďalšími zvieratami, ktoré sa v Nemecku nevyskytujú a preto pre ne nemám pomenovanie."
Na tomto svedectve je veľmi dôležitý fakt, že bavorský šľachtic videl tieto tvory na vlastné oči a aj keď neuvádza ich názvy, vzhľad jasne vykazuje na Almasa. Popis podivných koňov presne odpovedá koňovy Przewalskému, čo článku dáva punc objektivity.
Almas býval v Mongolsku veľmi početný, ešte v rokoch 1800 až 1870 obýval Almas celé Mongolsko, hlavne však južnú oblasť od pohoria Altaj cez púšť Gobi až ďaleko na východ. Jeho výskyt sa dramaticky znížil hlavne v rokoch 1870 až 1930. Postupné osídlovanie do tej doby ľudoprázdnej krajiny ich zahnalo ďaleko na západ do vysokých oblastí Altaja v Chovdskom Ajmaku.
Tieto informácie boli čerpané z vynikajúcej knihy Ivana Mackerleho - Mongolské záhady
Je zaujímavé že pri prieskumoch medzi mongolskými študentmi kde boli zisťovené ich názory na existenciu Almasa v Mongolsku, študenti verili na 50 % a naopak druhá skupina ľudí ktorá bola účastná prieskumu t.j. obchodníci a pracujúci neverili takmer vôbec a Almu považovali za výmysel na úrovni Džingishánovho pokladu.
Študent menom Ragču Serdži, ktorý sa o túto tému veľmi zaujíma nám porozprával prečo tak skalopevne verí v existenciu Almy. Je to odvaha porozprávať tento príbeh pretože v Mongolsku keď niekto rozpráva takýto príbeh tak je považovaný za blázna a ľudom je iba na posmech. Príbeh rozprával Ragčovi jeho starý otec a to iba jeden krát a náhodou, keď sa im zranil pes ktorý stráži ich stáda.
Stal sa okolo roku 1960. Starý otec pásol stáda v podhorí hory Titleaj kde postaval jurtu (charakteristické stany nomádských kmeňov centrálnej a západej Ázie) a zrovna sa venoval pitiu čaja, keď jeho pes začal podivne štekať. Vybehol von z jurty a musel vybehnúť aj mierny kopček aby videl na krajinu. Pár 
metrov pred ním sa uskutočnil nezvyklí zápas. Pes zaútočil a pobehoval okolo dospelého Almy, ktorý stál a viditeľne vyčkával na vhodnú chvíľu. V náslesnom momente skočil na psa zdvihol ho do výšky a dal si jeho telo pod pozuchu, druhou rukou ho chytil za hlavu zlomil mu väz a odtrhol hlavu, ktorú odhodil. Potom so zbytkom psa zmizol neznámo kam. Starý otec bol tak vystrašený, že absolutne zabudol na svoju zbraň v jurte a dlho mu trvalo než sa zpamätal zo šoku, ktorý mu situácia vyvolala. Cítil obrovský strach a bál sa na mieste zotrvať hoci už bol podvečer. Hlavu psa zakopal a okamžite opustil so stádom miesto. O príbehu pomlčal a vnukovi Ragčovi ho porozprával až po veľa rokoch od stretnutia s Almou. Ešte dodal, že ten tvor musel mať strašnú silu keď dokázal psovi utrhnúť jedním trhnutím hlavu a zmiznúť s jeho teľom akoby nič neniesol. Tvor mal údajne veľmi robustné srsťou porastené telo.
Jedno z nedávnych pozorovaní je z roku 1992. 12. júna 1992 o 4:00 ráno, sa Julian F. Attwood a dvaja ďalší ľudia utáborili na úplne izolovanom mieste na vzdialenom ľadovci v Mongolsku. O pár hodím neskôr objavili na snehu stopy smerujúce k ich stanu a späť. Pri porovnaní vraj fotografie ukázali blízku podobnosť s tími, ktoré vytografoval Erik Shipton behom expedície v Himalájach roku 1951. Roku 1972 sa ruský doktor údajne stretol s celou almasou rodinou. v roku 1985 nahlásil pozorovanie neznámych humanoidov ruský vedec Maja Bykov.
V 90-tych rokoch sa uskutočnila diskusia medzi mongolskými vysokoškolskými študentami. Pri otázke či veria v existenciu Almy, 70 % opýtaných odpovedalo, že sa jedná o mýtus z dávnych časov a v jeho existenciu neverilo. 10 % odpovedalo, že v opustených krajoch by bol jeho výskyt možný. 20 % zúčastnených študentov ho považovalo za existujúci reálny druh promitívenho človeka !!! Pri bližšom prieskume vykonanom u spomínaných 20 % ľudí ktorý v jeho existenciu tvora veria sa zistilo že 90 % z nich nežije v mongolskom hlavnom meste.
Bohužiaľ záujem samotných Mongolov o túto tému nie je veľký. Správy a príbehy o Almovy, aké rozprával Ragču, berú skôr ako humor.
Diskusná téma: Almas - divoký muž
Neboli nájdené žiadne príspevky.