POTOMKOVIA VYHNANCOV ĽUDSKEJ SPOLOČNOSTI
V mongolskej tlači sa v Januári roku 1994 objavila veľmi zaujímavá správa. Obsahovala príbeh očitého svedka zverejňujúceho zaujímavé pozorovanie. Tento príbeh rozpútal radi nových teórií, ktoré sa opäť pokusili vysvetliť fantastický fenomén, a to možné prežitie divých ľudí na našej plenéte.
Domorodý lovec menom Chuva, ktorý trvalo žije v chodovskom ajmaku zdelil svoj zážitok pri love.
"Pri love som sa zatúlal hlboko do hôr a celkom zabudol na čas. Až stmievanie ma donútilo k návratu domov a v tú chviľu som zahliadol povidnú žiaru na vrcholku neďalekého kopca. Cez pokročilú dobu k návratu som neodolal a zatúžil som zistiť čo sa na vrchole kopca deje. Čo som uvideľ mi absolútne vyrazilo dych. V priehlbine v skale horel oheň a pri ňom sedeli dve chlpaté bytosti podobné človeku. Akonáhle ma spozorovali okamžite utiekli. Na zemi zostali ležať iba ohlodané kosti a zbytky opečeného horského barana."
Odobrníci absolútne vylučujú možnosť, že by pozorované bytosti podobné ľudom vedeli založiť oheň. Tento fakt by vysvetlovali iba dve teórie:
a) Výskyt človeka neandertálskeho, ktorý oheň naisto poznal a s najväčšou pravdepodobnosťou techniku zakladania ohňa používal.
b) Zdivočený človek. V tomto prípade sa jedná o potomkov vyhnancov z ľudskej spoločnosti, ktorí už niekoľko generácií prežívajú v odľahlých končinách, chodia nahý a zrejme zabudli i ľudskú reč. To že používajú oheň a túžia po sexuálnom styku s ľudmi túto teóriu iba potvrdzuje.
Arnošt Černík vo svojej mimochodom výbornej knihe "Tajomstvo snežného človeka" upozorňuje na to, že sa dodnes títo ľudia vyskytujú v Tibete a horách provincie Šan-si. V určitých tibetských kláštoroch dodnes existuje pre niektorých zločincov trest vyhnania z ľudskej spoločnosti do pustých hôr, kde buď zahynú alebo zdivočia.
Z ľudskej spoločnosti boli v skorších dobách tiež vyháňaní jedinci trpiaci nevyliečiteľnou chorobou, či postihnutí inou anomáliou. Napríklad jedinci postihnutí leprou, skoliózou, malým rastom, degeneráciou. Ich potomkovia by mohli byť relatívne lepšie vybavení prírodou k prežitiu. Antropológovia štúdiou divokých nájdených detí došli k názoru, že ľudské telo je oveľa prispôsobivejšie prírodným podmienkam, ako by sme očakávali.
Určite sa medzi vyhnancami z ľudskej spoločnosti objavovali ľudia trpiaci veľmi vzácnou chorobou zvanou hirsutizmus.
Je to veľmi zaujímavý druh atavizmu, teda objavovaní sa nečakaných dedičných znakov po veľmi vzdialených predkoch. Pre rodičov to musí byť naozaj poriadny šok, keď ich potomok je zarastený chlpmi ako opica. Potomok je pritom mentálne i telesne absolútne normálny a nie je schopný svoju anomáliu ovplyvniť. Bohužiaľ v časoch minulých osud týchto jedincov bol veľmi neblahý. V dobrom prípade skončili v cirkuse. Dosť často ale rodičia odviedli svojho postihnutého potomka do lesa a tam ho nechali napospas osudu. Dnes je týmto oficiálne vysvetlená napríklad existencia kaukazskej ženy Zany. Oficiálna veda by toto vysvetlenie výskytu divokých ľudí prijala rada, ale bohužiaľ spomínaná teória má veľké slabiny:
1) Aj napriek ochlpeniu, stopy ľudských bytostí na Kaukaze sú úplne odlišné od stôp ľudských.
2) Ako by mohli v Altaji vyrastať celé rodiny a polulácie chlpatých ľudí, keď hirsutizmus nie je dedičný. Toto ochorenie sa objavuje naozaj veľmi vzácne.
V úvahách bádateľov sa občas objavuje názor či by sa tiež nemohol fenomén pozorovania divých ľudí vysvetliť ďalšou prijateľnou teóriou o pohybe tzv. svätých mužov, ktorí na opustených miestach ďaleko od spoločnosti ľudí podstupujú cvičenie ducha. Títo ľudia žijú úplne nahí v extrémnych mrazoch veľhôr kde podstupujú telesné a duševné očistenie. Mnohokrát sa stáva, že títo ľudia vo svojom predchádzajúcom, úspešnom živote zastávali významné posty politikov, bankárov atď. Keď prišiel podľa ich určenia čas, odchádzajú do veľhôr a pustín. Opúšťajú svoje rodiny, majetok, vzdávajú sa všetkého čo počas svojho života získali. Áno, tento pre Európanov nepochopiteľný jav je skutočnosť a už vynikajúci znalec pomerov v Indii pán Kipling na neho upozornil vo svojich spisoch.
Existuje indická krásne fotograficky dokumentovaná kniha. Táto kniha obsahovala stovky veľmi zaujímavých fotografií svätcov, meditujúci v prírode veľhôr. Spomenul som si, že keď pán Izzard pri svojom pokuse nájsť yettiho, oslovil lámu jedného z kláštorov, dostal zaujímavú odpoveď: "Snežného muža nájde len ten, kto pochopí budhizmu." Bádatelia túto lámovu poznámku ale vôbec neberú vážne.
Žil ešte na začiatku minulého storočia neandertálsky človek?
Azzo Bassou - šanca, ktorá už asi pre vedecký výskum nepríde. Bol to degenerovaný človek alebo príslušník svojho druhu? Odborný svet v dobe jeho objavenia nereagoval a hoci bol o jeho prítomnosti informovaný, objav absolútne ignoroval. Očití svedkovia ho pri jeho objavení južne od Marakeša v Maroku popisovali ako "divokého idiota, žijúceho v jaskyni a živiaceho sa výhradne surovým mäsom."
Podľa znakov tváre ho nebolo napodiv možné zaradiť k žiadnej známej rase. Svojím dozadu ubiehajúcim čelom a silným nosom pripomínal skôr neandertálca ale pithecantropa. Všetci vedci, ktorí sa o záležitosti dozvedeli, mlčali. Keby nebol Azzo behom rokov niekoľkokrát vyfotografovaný, dávno by sa naňho zabudlo. Chodil nahý, ovládal iba primitívne nástroje a vedel vysloviť iba niekoľko väčšinou nezrozumiteľných slov. O jeho pôvode nikto nič nevedel. V neskorších rokoch sa mali údajne objaviť i jeho dve sestry Hisa a Herkaia charakterizované ako zvláštne bytosti, ktoré vykonávali ťažké práce. Toľko autor Peter Kolosimo. Ich fotografie sa nepodarilo zohnať, ale autorovi sa nepodarilo zistiť ani príbuzenský pomer ani pôvod oboch sestier.
Diskusná téma: Potomkovia vyhnancov
Neboli nájdené žiadne príspevky.