podla mna je to blbost a ak je tam vazne zivý dinosaurus nechajte ho tak ved vam nic nespravil a ludia by ho aj tak zbytocne iba chceli skumat a pitvat no a nepochybne aj vytvorit novy druh ved to iste sa stalo aj z mimozemstanmi ( ak teda boli skutocny)
MOKELE MBEMBE
Pred dvesto miliónmi rokov bola Zem subtropickým skleníkom, plným podivných a desivých tvorov. Neexistovali žiadny ľudia. Iba niekoľko málo cicavcov vtedy začalo zdvíhať hlavu, boli to väčšinou malé, piskorom podobné stvorenia, ktoré boli ľahkou korisťou. Prečíslovali ich tisíce rôznych druhov dinosaurov. Týchto tvorov bol plný vzduch aj more. Potulovali sa po lesoch aj púšťach. Plávali v oceánoch i riekach so sladkou i slanou vodou. Desiatky miliónov rokov úplne dominovali všetkým ostatným formám života. V zrovnaní s nimi sme tu len veľmi krátky čas. Náhle a záhadne ich nadvláda skončila. V čase, ktorý bol z geologického hľadiska iba mrknutím oka, milióny a možno i miliardy týchto zvierat zahynulo a zanechalo tu iba svoje skamenené vizitky, aby dosvedčili ich existenciu a možno poslúžili ako varovanie nám cicavcom.
Ale vymreli dinosaury naozaj alebo niekde v najzapadnutejších a najtemnejších kútoch našej planéty doposiaľ prežívajú zbytky zástupcov tejto kedysi veľkolepej živočíšnej rasy? Existuje prekvapujúce množstvo dôkazov, ktoré naznačujú, že by tomu tak mohlo byť.
Nedávno vzbudili pozornosť povesti o tom, že v odľahlých bažinách afrického Konga žije malá skupinka prežívajúcich dinosaurov. Tieto povesti sa vyskytujú od najrannejších dôb podobných prieskumov, ale aj z dôb ríše Rímskej.
Prvé informácie týkajúce sa pozorovania tohto záhadného tvora boli publikované roku 1776 v knihe „Abbé Lievain - Bonaventure Proyart“ z francúzskych misií. Ak si prečítané tieto zápisky, stretneme sa s podivným tvorom a dozvieme sa aj o náleze jeho stôp s viditeľnými pazúrmi v pralese. Účastníci misie objavili stopy veľké o priemere jeden meter, čo by odpovedalo oblude veľkej najmenej 7,5 metra. V dobe napísania tejto knihy ešte oficiálna veda nemala o existencii dinosaurov najmenšie tušenie, takže ťažko môžeme obviňovať pisateľov z podvodu.
Na počiatku 19. storočia domorodci ukázali obchodníkom kresby na stene jaskýň, ktoré zobrazovali tvoja, ktorý tieto stopy údajne zanechal. Tvrdili, že je veľmi vzácny, ale že stále ešte existuje. Najsľubnejšou lokalitou bola vytipovaná Likouala - zapadnutý kraj plný močiarov a riečok, ktorú po prvýkrát navštívil a podrobne preskúmal kapitán von Stein v rokoch 1913-1914. Ten si dal tú prácu a zhromaždil od domorodcov povesti o takzvanom mokele mbembe.
O tomto živočíchovi sa tvrdí, že žije v malých rybníkoch alebo v blízkych jaskyniach. Je prísnym vegetariánom, žere liany nazývané molombo, rastúce na brehu riečok a riek. Očití svedkovia uvádzajú, že netvor je veľký ako slon a má hladkú hnedú či šedú kožu, dlhý ohybný krk a jeden veľmi dlhý zub či roh. V správach sa ďalej uvádza, že tvor zabíja domorodcov, ale nie preto, že by bol útočný alebo mäsožravý ale stáva sa tak, keď sa vynorí z jazera a jeho mohutný chvost zasiahne čln. Alebo rozvlní vodu tak, že vlny zaplavia čln čo stojí niektorých domorodcov život. Von Steinova expedícia však žiadne takéto zviera nevidela, našla však jeho stopy a to jej členov presvedčilo, pretože povesti si navzájom neodporovali. Keď v ďalších rokoch do oblasti príležitostne prenikli ďalšie vedeckovýskumné tými, zber povestí pokračoval.
Tvor je nazývaný Mokele Mbembe, v Gabunskej oblasti toto zviera domorodci nazývajú jago-nini alebo amali. Je viac než pravdepodovné, že Mokele mbembe nie je úzko viazaný len na jednu oblasť, pretože už bol videný v bažinatej oblasti Likouala v dnešnej Republike Kongo, v Gabune, v Kamerune ďalej sa údajne vyskytuje v Stredoafrickej Republike. Tu je nazývaný diba, songo, bandigui, ngakula-ngu aleeo guaneru.
Po expedícii profesor Mackal prehlásil, že je presvedčený, že mokele mbembe je skutočnosťou a že ich zrejme prežíva už len veľmi málo a je dôležité získať dôkaz alebo celý exemplár skôr, než všetci vyhynú.
V októbri 1981 sa sem vrátil v doprovode ďalších výskumníkov vrátane antropológa Richarda Greenwella a geológa Justina Wilkinsona. Ukázalo sa, že získať povolenie do oblasti je vzhľadom k politickej situácií nesmierne ťažké a nie všetci domorodci sú voči cudzincom priateľsky naklonení. O niektorých kmeňoch v blízkosti jazera Tele sa traduje, že to sú kanibali. Bez tesnej spolupráce s miestnymi ľuďmi by ale vôbec nebolo možné túto náročnú cestu uskutočniť. Ďalšie riziká členov výpravy zahrňovali všetko možné - choroby, veľké mačkovité šelmy, krokodíly, hady a zabijacke včely.
Expedícia cez všetky neuveriteľné problémy a prvopočiatočnú smolu vyrazila, avšak nedosiahla jazera Tele, pretože sprievodcovia dospeli k záveru, že štvordenná pešia výprava je príliš nebezpečná. Napriek tomu mali členovia výpravy zato, že svojej úlohy takmer dosiahli, pretože počuli mohutné špliechanie vody a našli nevysvetliteľné tunely vychodené v kroví.
Expedícia tiež dokázala, že oblasť je geologicky totožná s obdobím kriedy, kedy toto územie obývali bylinožravý dinosaury pripomínajúci mokele mbembe. Členovia výpravy sa živili opicami, ovocím, hadmi, rybami a divokými bobuľami. Expedícia priviezla 3000 diapozitívov a veľa svedectiev, ale bohužiaľ žiadny konkrétny dôkaz o existencii zvieraťa.
V tej dobe sa na vlastnú výpravu vydal aj americký dobrodruh Herman Regusters, ktorý domorodcov presvedčil, aby ho s manželkou a niekoľkými vedcami z Konga odprevadili k jazeru Tele. Tu potom 29. októbra 1981 podľa jeho správy „všetci členovia expedície okrem fotografa“ spozorovali, ako z vody mokele mbembe vynára dlhý krk dinosaura. Potom niekoľko minút sledovali, ako tvoj pláva cez jazero. Regusters oznámil svetu, že tento tvor bol bezpochyby dinosaurom. Podobal sa brontosaurovi, dlhokrkému tvorovi s miernou povahou, populárnemu vo fantastických filmoch. Bol však menší a to o veľa. Podľa Regustersa vypadal skôr ako vyvinutejší atlantosaurus. Fosílne nálezy atlantosaura naznačujú, že bol pravdepodobne posledným prežívajúcim dinosaurom v oblasti Konga, čo by túto domnienku podporovalo.
Po návrate do Chicaga sa Dr. Mackal snažil získať viac finančných prostriedkov na ďalšiu expedíciu ale obyvatelia Konga tiež nelenili a počiatkom roku 1983 vyslali do Likoualy vlastnú expedíciu. Nie náhodou ju viedol Dr. Marcellin Agnagna zo zoologickej záhrady v Brazzaville. Sprevádzal už Mackala pri expedícii v roku 1981, takže predstavoval ideálnu voľbu a mohol využiť poznatky získané Mackalom. Agnagna si vytýčil za cieľ výpravy vrátiť sa spolu so zdokumentovanými dôkazmi o existencii mokele mbembe. Výsledkom expedície však bol jeden z najväčších kryptozoologických sporov v dejinách mladej vedy.
Jedného dňa na počiatku mája 1983 sa jeden z domorodcov umýval v jazere Tele a dinosaurus sa vynoril. Agnagna sa nachádzal neďaleko a filmoval opice. V kamere mu zostávalo už málo filmu, avšak po výkrikoch sa rozbehol ku brehu. Bolo to tam - mokele mbembe v životnej veľkosti asi 150 metrov od brehu. Agnagna bol presvedčený, že sa mu naskytla životná príležitosť, nevšímal si pokriku domorodcov aby utiekol ale bežal k oblude. Vkročil do vody na okraji jazera, zamieril kameru na zviera a nechal prebehnúť posledné minúty filmu. Tvor bol červeno hnedý. Jeho krk sa týčil ako krk žirafy, takže mohol spásať molombo z vysokých stromov pri vode. Agnagna sa dostal dosť blízko na to aby videl, že oči tvora vypadajú ako oči krokodíla, ale nebolo vidieť žiadne zuby. Z tej časti tela, ktorá vyčnievala nad vodu odhadol, že je menší ako sa počítalo - asi 15 stôp, čo je 4,5 metra.
Bol to bez pochyby živý dinosaurus. Keď sa Agnagna brodil ďalej, narazil na hlbokú vodu, takže sa musel zastaviť a s tichým úžasom hľadel na dinosaura. Ten sa ďalej slnil a ignoroval prihliadajúcich ľudí. Po dvadsiatich minútach to prestalo dinosaura baviť a opäť sa ponoril pod hladinu jazera.
Po návrate Agnagna trval na tom, že videl živého dinosaura a oznámil svetu: „...dá sa s určitosťou povedať, že zviera, ktoré sme videli, bol mokele mbembe. Bol celkom živý, druh žijúci v bažinách Likoualy.“
Film však nanešťastie skončil katastrofálnym fiaskom. Agnagna filmoval opice s transfokátorom nastaveným na maximálne priblíženie, aby získal detailné zábery a keď sa brodil k mokele mbembe zabudol kameru priostriť a nanovo nastaviť. Niekoľko ľudí spravilo zábery z brehu, ale tých niekoľko týždňov tepla a vlhka, než sa výprava vrátila do Brazzaville prežil len jeden film. Keď ho vyvolali, bol prázdny. Niekto nechal v tom rozrušení nasadený kryt objektívu.
Keď sa Roy Mackal stretol v novembri 1983 na konferencii v Nebrasce s Jenny Randlesovou, povedal jej, že Agnagna nad týmto strašným sklamaním vyjadril nesmiernu ľútosť a prehlásil: „ ...bude ešte ťažké presvedčiť ľudí, pretože som nepriniesol zábery...“ Ale prisahal, že sa tam vráti a zábery prinesie. Keď sa Jenny vrátila do Británie rozprávala tento príbeh svojmu priateľovi Billovi Gibbonsovi. Bill Gibbons je dobrodruh, bývalý armádny špecialista na prežitie v extrémnych podmienkach. Ich rozhovor mal ďalekosiahle následky.
Čoskoro nato čo Randlesová povedala Gibbonsovi o Mackalových výpravách za dinosaurami, jeden z jeho priateľom získal finančné prostriedky. Gibbonsa kryptozoológia vždy priťahovala a tak svojho kamaráta presvedčil aby peniaze venoval na výpravu a veľké dobrodružstvo. V štvorčlennom týme však nebol žiadny vedec, čo so sebou nieslo isté problémy a niekoľko vedcov vyslovilo názor, že nejde o vedeckú výpravu.
Profesor Mackal im ale pomohol a sám zháňal financie na ďalšiu výpravu. Dohodli sa, že Britovia sa vypravia z Anglicka koncom roka 1985 a opustia Kongo v marci 1986, keď dorazí výprava Mackala. Tak bude oblasť pod dohľadom po radu mesiacov a bude väčšia nádej na získanie konkrétneho dôkazu. Gibbonsova expedícia sa snažila zaistiť si podporu zdeľovacích prostriedkov a financovanie z prostriedkov na vedu, avšak s obmedzeným úspechom. Bill Gibbons bol plný sebadôvery, zvlášť potom, čo svoju osobnú účasť na výprave prisľúbil Dr. Agnagana.
Brazzavillský vedec bol odhodlaný odčiniť svoje zosmiešnenie s fotografickým fiaskom. A jak Gibbons zdôraznil znamenalo to, že majú k dispozícii to najlepšie z oboch svetov - trénovaný špecialisti na prežitie a doprovod vedca, ktorý dinosaura pozoroval.
Expedícii sa však bohužiaľ nedarilo. Zmenená politická situácia spôsobila problémy a väčšina peňazí z rozpočtu padla na úplatky vládnej štruktúre, ktorá nahradila úradníkov čo už expedíciu schválili. Tiež Dr. Agnagna si svoju účasť rozmyslel a nedoviedol ich na miesto, kde obludu pred troma rokmi fotografoval a natáčal. Expedícii sa teda dinosaura chytiť nepodarilo, hoci našla nových svedkov a ďalšie stopy.
Domorodci sa tvora tak báli, že nechceli odviesť Gibbonsov tým hlbšie do džungle, pokiaľ nedostanú veľké finančné odmeny, ktoré si expedícia nemohla dovoliť vyplatiť. Finančné problémy a zmenu politickej situácie poškodili aj Mackalovu výpravu ešte skôr než vôbec začala. Nová vláda trvala na tom, že tvor má byť chránení a pokiaľ naňho expedícia narazí, nesmie sa pokúsiť o nič viac len ho z diaľky filmovať.
Pravdepodobnosť objavenie skutočného dinosaura je ale stále značná. Koncom roku 1992 Bill Gibbons zakončil roky príprav a vypravil sa na šesťtýždenné výpravu KONGO 2. Cieľom bolo vytvoriť zázemie pre budúcu expedíciu, ktorá bude spojená s humanitárnou pomocou, výmenou za lieky a rovnako zúfalo potrebné potraviny. Po návrate do Británie začiatkom roku 1993 Gibbons začal s prípravami na veľkú výpravu za dinosaurami.
V rokoch 1987 - 1992 uskutočnilo Japonsko so skvelou technikou dve výpravy k jazeru Tele a tej druhej sa podarilo natočiť zaujímavý objekt pohybujúci sa vodami jazera. Film bol vysielaný médiami do celého sveta. Kamera umiestnená na malom lietadlo zachytila vo vodách jazera pohybujúci sa predmet. Avšak ani tento film existenciu tvora jednoznačne nepreukázal a tak si na prípadné odhalenie budeme musieť ešte nejaký čas počkať.
Bola by paráda vidieť skutočný Jurský park bez počítačovej animácie. Zostáva len dúfať, že vedci sa nezačnú zaujímať o tento fenomén príliš neskoro.