KONGOMATO
V rozsiahlych močiaroch na hranici medzi africkými štátmi Angola, Zambia a Zair, žije podľa svedectva miestnych domorodcov, doplnené o pozorovania kubánskych vojakov, prapodivný nesmierne dravý tvor.
Je krvavo červenej farby, má hladkú kožu, bez peria a šupín, dlhý jašteričí chvost, obrovskú zobákovitú papuľu s ostrými zubami a veľké netopierie krídla s rozpätím okolo 2 metrov. Hlavu má bielu a kostnatú, vyzerá ako bezmäsitá lebka s prázdnymi očnými jamkami, lebo oči má hlboko vpadnuté. Zdržiava sa v hĺbke močiarov a je vraj veľmi útočný. Čo odrádza miestne obyvateľstvo k návšteve týchto miest. Už jeho zhliadnutie miestnymi domorodcami považujú za predzvesť blížiacej sa smrti a sú presvedčení o jeho démonickom charaktere.
Jeho opis nezodpovedá pterodaktylovy, za ktorého by mohol byť považovaný, ale prekvapivo sa zhoduje s popisom Dimorphodon macronyx, tvora zo spodnej jury, t.j. z doby pred 200 miliónmi rokov.
Prvú správu o tomto podivuhodnom tvorovi priniesli do Európy, nezávisle na sebe, anglický cestovateľ a etnograf Frank H. Melland a francúzsky markíz de Chatteleux. To bolo v roku 1923. Obaja sa v zhruba rovnakej dobe vyskytovali v bažinatej oblasti Džiundi a obaja počuli od domorodcov správy o Kongamatovi. Je viac než podivuhodné, že ho všetci popisujú úplne zhodne, nehľadiac na veľkú vzdialenosť, ktorá ich od seba delí.
Svoju korisť usmrcuje v okamžiku. Najprv ju omráči úderom svojej veľkej hlavy a potom svojimi ostrými zubami dokoná dielo skazy. Veľmi zaujímavé sú správy svedčiace i o jeho istej inteligencii. Na svoju korisť, ktorou bývajú najčastejšie opice, číha v korunách stromov. V krátkom okamihu sa znesie a zviera uloví. Na väčšiu korisť, akou sú napríklad antilopy, sa vraj vrhá Kongamatov viac a spoločnými silami ju zdolajú. Mnohí tvrdia, že svojej koristi prebodne srdce svojim predĺženým piatym prstom na zadnej končatine.
Roku 1956 sa uskutočnilo prvé overené pozorovanie. J.P.F. Brown sa stretol s dvoma lietajúcimi kreatúrami na ceste blízko L. Bangweulu, Zambia. Spozoroval rozpätie krídel okolo troch stôp, dlhý chvost a psí ňufák. Po prelete sa vracali späť, a tak Brown videl ich ostré tesáky - podobné zubom.
V roku 1988 vyrazila pátrať po Kongamatovi do Namíbie expedícia Roy P. Mackala. Mackal nevidel legendárnu lietajúcu beštiu, ale James Kosi (člen Mackalovej skupiny) vyhlasoval, že zahliadol v hmle veľkú čiernu siluetu v kĺzavom lete.
Expedíciu pátrajúcu po tomto bájnom tvorovi podnikol aj popredný český kryptozoológ Ing. Jaroslav Mareš. Pútavý opis tejto dobrodružnej výpravy vyšiel v rokoch 2001 a 2002 v Magazíne záhad. Pri svojej expedícií mal veľké problémy nájsť sprievodcu do miest výskytu Kongamata. Po mnohých ťažkostiach však nakoniec dorazil do oblasti, kde sa údajne tento netvor vyskytuje. Výprava však žiadny priamy dôkaz existencie nenašla. Len pán Mareš raz zazrel čosi zodpovedajúce popisu, ale sám nie je celkom presvedčený, či išlo skutočne o Kongamata.
LIETAJÚCI DRAK Z NAMÍBIE
Mohlo by sa síce zdať, že lietajúci "prízrak smrti", jak tiež Kongamato domorodcami niekedy nazývaný, je jediným žijúcim potomkom vtákojašterov, ale opak je pravdou. Čierny kontinent je domovom nemenšej príšery, ktorej rozmery by mohli bez problémov konkurovať obrovských žralokom, ktorí na nas ceria svoje čeľuste v rovnomennom horore.
V Namibié, v južnej Afrike, majú obyvatelia pustých polopúštnych krajov strach z lierajúceho monštra, ktoré údajne pri rozpätí krídiel dosahuje 9 metrov! Žije v jaskyniach a sklaných kotlinách, nazývaných kopje.
O jeho existenicii sa prvýkrát zmienil Roy P. Mackal, profesor chicagskej uviverzity, vo svojej knihe "Searching for hidden animals", ktorá vyšla v roku 1980. Domorodci tohoto lietajúceho giganta tiež niekdy nazávajú "lietajúcim hadom". Túto svoju prezývku získal vďaka svojej pretiahnutej zobákovitej papuli a dlhému krku. Podobne ako jeho kolega Kongamato, aj on má blanité krídla bez peria.
Podľa správ, získaných od domorodcov sa živí predovšetkým pštrosmi, ktorý nemajú šancu na únik, aj keď patria medzi veľmi zdatných bežcov. Na svoje obete sa znesie zhora a útočí na ich nekrytý krk. Vraj nepohrdne ani mršinou. Svojím extrémne ostrým zobákom dokáže preklovnúť veľmi silnú kožu a dostať sa tak k vyhľadávanej pochúťke - k vnútornostiam. Podľa jednej výpovedi údajne tento drak celkom pravidelne prelietaval medzi dvoma kopje na vzdialenosť cca 1,5-2 km.
Bol vraj videný na vzdialenosť cca 300 metrov, ako sa kĺzavým letom znášal z nebies. Údajne bol čierny s bielymi škvrnami. O jeho existenvi svedčí jeden ťažkovyvrátiteľný fakt: na vrcholkoch úplne nedostupných kopje boli nájdené zbytky pštrosov. Štvornohý obyvytelia týchto končín by neboli schopný sa do týchto miest dostať a rozhodne nie s pštrosom v zuboch. Pre vtáky boli zase nájdené časti tiel veľmi ťažké.
Pred cca 140 miliónmy rokov, vtedy v obdoví zvanom krieda sa po nebi preháňali tvorovia s blanitými krídlami, pretiahnutou papuľou plnou ostrých zubov a s dlhým krkom. Boli zďaleko tím najväčších, čo sa kedy vznieslo do nebies. V rozpätí totiž merali neuveriteľných 18 metrov!!! Boli pomenovaní Quetzalcoatlus (Quetzalcoatlus - operený had, bol jedným z najväčších Aztéckych bohov).
Môže byť aj on predchodcom lietajúceho draka z Namíbie?
Diskusná téma: Kongomato
Neboli nájdené žiadne príspevky.