BURU
POSLEDNÝ POTOMOK CICAVCOVÝCH PLAZOV NAŠEJ PLANÉTY
Kryptozoológii takmer neznámym tvorom obývajúcim Nepál je Buru. Výskyt tejto príšery býval hlásený z nepálskeho údolia Apu. Je rovnako ako snežný muž súčasťou ľudového folklóru. Jeho oficiálne predstavenie kryptozoologickej verejnosti podal Charles Stonor, ktorý údolie Apu skúmal.
Jeho oznámenie vyvolalo reakciu a už v roku 1948 bola zorganizovaná prvá expedícia do údolia Apu. Výsledkom výpravy bolo tvrdenie, že Buru ešte naďalej žije o to v blízkom údolí Rilo, žiadny presvedčivý dôkaz o existencii však predložený nebol. Popis tvora uvádzaný pozorovateľmi znie takto: Buru je plaz dlhý 15 stôp (4,5 metra) s trojuholníkovito formovanou hlavou vybavený štyrmi radami zubov v tvare tesákov. Stopa po jeho pohybu je veľmi výrazná. Jeho chrbtica má obsahovať rady chrbticových pancierov. Farba kože tela je škvrnitá komninácia modrej a bielej. Domorodci uvádzajú, že Buru už v údolí Apu nežije, dôvodom bola zmena klimatických podmienok v údolí. Tvorovia údajne neprežili sucho a v tomto údolí vymreli.
Popis tohto tvoja je až neuveriteľne podobný zaniknutej skupine zvierat zvaných Gorgonopsians. Títo tvorovia patrili do skupiny Synapsidov. Ich zuby sa veľmi podobali psím. Skeptici uvádzajú možnosť, že pozorovaný tvor by možno mohol byť varan komodský, ale kto kedy videl varana komodského alebo inú jaštericu s tesákmi či psím chrupom.
Na rozhraní prvohôr a druhohôr v permu a triasu trvala takmer výlučne vláda dvoch radov synapsidov - pelykosaurov a terapsidov, ktorý tvorili väčšinu vtedy žijúcich plazov. Synapsidovia sa vyvinuli už začiatkom permu zo základného kmeňa anapsidov a hneď od počiatku vzbudzujú dojem, ako by preskočili minimálne jedno vývojové obdobie. Vedci tejto skupine dali názov cicavcovité plazy. Ich organizmus rychlo reagoval na nepriazeň životného prostredia. Obzvlášť rad terapsidov predstavoval nový model stavovcov neuveriteľne podobný cicavcom. Pri jeho vzniku bola ľadová doba najmladších prvohôr.
Väčšina dnešných plazov nedokáže vyvinúť svojimi čeľusťami silu na žuvanie a hryzenie. Vedie iba rýchlo uchopiť a rozdrtiť svoju korisť, túto korisť dokážu zhltnúť väčšinou v celku a potom ju pomaly trávia vo svojom zažívacom ústrojí. Stavby lebiek terapsidných plazova však prekvapivo preukazujú, že ich spôsob prijímania potravy je dokonalejší. U mäsožravých formách sa vytvorila akási obdoba cicavcovytých rezákov a tesákov a v zadnej časti čeľuste dokonca stoličky. Najprv jednoduché - potom zložitejšie. S tým samozrejme súvisel rozvoj žuvacieho svalstva, ktoré sa začalo stále viac upínať na stále mohutnejší jarmový oblúk a temennú časť lebky. Čo sú úplne jasné znaky cicavcov.
Tieto zmeny úplne naisto vyvolali zrýchlenie a zintenzívnenie životných pochodov. Najprv studenokrvné plazy s premenlivou telesnou teplotou boli vystavené kolísaniu denných a nočných teplôt vrátane ročného kolobehu obdobia, ktoré všeobecne začali klesať. Plazy potrebovali zhromažďovať teplo, potrebovali viac energie a tiež potravy. Výsledkom uspôsobenia pre prežitie bola zmena stavby chrupu. Tiež tela boli proti zime ochránené jednoduchou srsťou ako tepelnou izoláciou. Na nájdených lebkách boli zistené drobné vývody, otvory uložené na horných čeľustiach. Sú až neuveriteľne podobné otvorom pre vývod ciev a nervov, aké majú cicavce k prekrveniu citlivej časti tlamy s dlhými hmatovými chlpmi. Je veľmi pravdepodobné, že i terapsidi nimi boli vybavení. To by podporovalo domnienku, že chlpy mali pôvodne hmatovú, či senzorickú funkciu.
Diskusná téma: Buru
Neboli nájdené žiadne príspevky.